CANNES (ČTK, r) - Na francúzskom Azúrovom pobreží ďalej vanie východný vietor. Avšak obdobia, keď ruskí turisti vyťahovali z kufrov zväzky bankoviek, aby zaplatili účet, sú preč. Dnes síce míňajú stále rovnako, ale používajú pritom kreditné karty, píše francúzsky denník Le Figaro. Paláce, jachty, vily na pobreží, limuzíny so šoférom… pre týchto zbohatlíkov nie je nič príliš krásne ani príliš drahé. Šampanské s označením letopočtu tečie prúdom. Večer sa hrá v kasíne: ženy, ozdobené diamantmi a obliekané u Gucciho alebo madam Chanel, muži s hodinkami za 60 000 frankov na zápästí.
Prvou ruskou „turistkou“ v Nice bola v roku 1856 cárovná Alexandra. Šľachtické rodiny ju nasledovali. Túto minulosť dokladá skvostný pravoslávny kostol. Ruskí meštiaci sa vylodili na Azúrovom pobreží pred štyrmi rokmi. V roku 1994 ich bolo 21 000. Tento rok už asi 100 000. Neváhajú rozbaliť svoj letný stan v Negresku, vlajkovej lodi hotelierstva, zakotvenej na Promenade des Anglais. Tvoria tu šesť percent klientely. Jeden ruský podnikateľ si sám pre seba najal na desať dní dve veľké izby - za 60 000 frankov na noc. „Chcel mať pohodlie,“ hovorí riaditeľ Guy Bellet, skúpy na slovo a diskrétny voči klientele, ktorú si chce zachovať. Na začiatku bolo nových Rusov často vidieť, ako si na jedálnom lístku ukazujú prstom na najdrahšie vína, napríklad Chateau Cheval Blanc, ročník 59, za 12 000 frankov, ale tieto zvyky pomaly miznú. „Nemali žiadne poňatie o peniazoch,“ pokračuje riaditeľ. „Boli by pokojne zaplatili za balíček cigariet 5000 frankov. Teraz, keď začínajú hovoriť po anglicky, už sa dávajú nachytať menej.“
O kúsok ďalej, na pláži Ruhl, si hovejú dve pekné blondínky. Okuliare Dior, poháre šampanského v ruke. Rozprávajú sa, zatiaľ čo ich manželia sa zasväcujú do závesného lietania na padáku. Jedna je právnička, druhej nie je možno rozumieť, čo robí - anglicky sú schopné vykoktať len niekoľko slov. Ale zdá sa, že pobytom tu sú unesené: „Fantastické,“ kývu jednoznačne hlavami. Správca Ruhlu Robert Malacarme je sklamaný, že má na svojej pláži tak málo Rusov: „Sú to rozprávkoví klienti. Jedna rodina tu dokáže každý deň nechať 1200 frankov.“ Do Carltonu v Cannes sa tiež vracia klientela, o ktorú prišiel v roku 1917. Jeho riaditeľ Didier Boiden ich posudzuje rovnako ako všetkých ostatných: „My necítime potrebu vyvesovať ruskú vlajku ani prekladať jedálny lístok. Všetci naši klienti míňajú veľa. Objednať si kaviár a šampanské na pláž je úplne bežné. Bolo by načase zbaviť nových Rusov mýtu.“
Riaditelia hotelov však dbajú na to, aby si túto klientelu udržali. Personálu bol daný pokyn nerozprávať šťavnaté historky. Muži v bielom u Martineza to rešpektujú. Pripustia nanajvýš, že zväzky bankoviek, doslova vytŕčajúce z vrecák ruských návštevníkov nie sú výmyslom, ale realitou. Ibaže: „Nie sú veľmi štedrí voči personálu,“ počuť uštipačnú poznámku. Rusi si tiež najímajú skvelé vily so súkromným prístupom na pláž. Obľúbené sú predovšetkým tri skoro rozprávkové poloostrovy: Roquebrune-Cap-Martin, Saint-Jean-Cap-Ferrat a Cap d‘Antibes. Minulý rok sa hovorilo, že si sem prišla odpočinúť dcéra Borisa Jeľcina Taťjana Ďjačenková. Ceny týchto usadlostí sa pohybujú od 30 000 do 100 000 frankov za týždeň. Iní si radšej dožičia jachtu za 100 000 až 200 000 za týždeň. Všetci títo hazardní hráči tvoria výkvet klientov spoločnosti Inexco, s ktorými minulý rok vycestovalo do Francúzska a Európy 9000 Rusov. Bruno Nicolas ukazuje hrubú zelenú zložku na svojom stole: „Zúfalo hľadáme pre jedného klienta 40 metrov dlhú jachtu s posádkou a všetkým komfortom. Je ochotný zaplatiť 600 000 frankov, ale nie je isté, že to v plnej sezóne zoženieme.“ Profesionáli turistického ruchu sa rozhorčujú, keď niekto porovnáva milionárov s mafiou. Sú to „kapitáni priemyslu“, „ľudia blízki štátnemu aparátu“, „vývozcovia“, „dovozcovia“, „právnici“, „vysokí funkcionári“ a zarobili si veľa peňazí pri privatizácii. „Tá krajina je v plnom ekonomickom boome,“ pripomína Bruno Nicolas. „Nie je možné zmiešavať mafiánske operácie a liberalizmus.“ Bude však lepšie, ak si Nicolas svoje tvrdenia nechá radšej pre seba - ak by sa o nich pokúšal presviedčať ruských nezamestnaných alebo baníkov, ktorí už mesiace nedostali ušlú mzdu, mohol by ho podobný optimizmus veľmi rýchlo opustiť.
