júcich našincov neustále stúpa. Vlani už napríklad dovolenkovala takmer polovica národa (48 %). Zaujímavé je, že dynamickejšie rastie záujem o dovolenkové pobyty doma (v roku 1994 to bolo 28 % populácie, vlani už 37 %) ako o zájazdy do zahraničia (15 % a 21 %). Pri trávení dovolenky v SR našinci nezostávajú konzervatívni. Kým v roku 1994 v ich zámeroch prudko viedol dopyt po pobytoch na horách a pri vode, vlani sa už záujem o rôzne spôsoby trávenia voľna viac spriemeroval. Hory a voda pozvoľna strácajú kurz, stúpa záujem o návštevy príbuzných, liečebné pobyty, mierne o mestský turizmus a výraznejšie o pobyty na vidieku. Pri dovolenkovaní v zahraničí sme o poznanie konzervatívnejší. Predstave kúpania v mori vlani neodolalo 55 % dovolenkárov pobývajúcich v cudzine, kým pred štyrmi rokmi bol ich podiel len 42 %. Čo je prekvapujúce, čoraz menej rekreantov v zahraničí sa motivuje poznávacími chúťkami, klesá ich záujem o mestský turizmus, okružné cesty a kombinované pobyty. Šestina z nich - rovnako pred štyrmi rokmi aj vlani - má však stále ako hlavný účel pobytu v cudzine návštevu príbuzných. Pokiaľ ide citlivejšie rozvrstvenie želaní spojených s dovolenkovým miestom, minuloročný výskum Inštitútu turizmu a hotelového manažmentu Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity ukázal, že mladí vo veku 18-25 rokov najviac uprednostňovali poznávací motív, čaro novosti neznámeho miesta, zábavu a šport. V súvislosti s dovolenkou najviac odmietali motív štúdia, nakupovaciu turistiku a návrat na známe miesto. Ľudia od 26 do 65 rokov sa v motivácii vyslovili najmä za staroslivosť o zdravie a trávenie času s rodinou a odmietli štúdium a nakupovanie.