V nedávnych Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu, bol hlavným diskutérom predseda Strany robotníkov Slovenska Ján Ľupták. Medzi inými sa do diskusie dovolala istá pani z Modry. Úvodom pozdravila pána Mečiara slovami: „Klaniam sa pánu Mečiarovi a Vás si ctím, pán Ľupták. V nedeľu nemôžem ísť do kostola, lebo by som sa musela modliť, aby čert vzal toho Dzurindu.“ Uvedený prípad názorne predstavuje duchovnú a mravnú úroveň mnohých našich spoluobčanov. Ctiteľka pána Mečiara a pána Ľuptáka je podľa všetkého kresťanka, keď chodí do kostola. Jej kresťanské vyznanie, či už katolícke alebo evanjelické, nie je rozhodujúce. Je však poľutovaniahodné, ak zmýšľanie kresťana o Bohu je tak otrávené nenávisťou, že si myslí, že zlorečením si uctí Boha. Páni Mečiar a Ľupták radi poukazujú na kresťanstvo svojich politických protivníkov z KDH, hoci predpokladám, že aj oni sú kresťania. Nie je však vhodné zaťahovať kresťanské zmýšľanie do politických sporov. Veď naša ústava sa opiera o kresťanské cyrilo-metodské dedičstvo a náš štátny, kultúrno-spoločenský život sa hlási ku kresťanstvu. Závisí len od politikov a nás, občanov Slovenskej republiky, či svojím správaním vyjadríme svoj kresťanský charakter.
ThDr. ANTON HARČAR, Bratislava
Je nešťastím a paradoxom pre Slovensko, že na čele zahraničného výboru NR SR stojí za HZDS taký politik, ako je Dušan Slobodník. Jeho vystupovanie v masmédiách je prejavom arogantnej moci politického subjektu HZDS. Pán Slobodník by vzhľadom na svoj vek mal sedieť za pecou a nepripravovať ťažkú totalitnú budúcnosť pre mladých ľudí. Potvrdil to aj v relácii STV, kde nemilosrdne osočoval poslanca NR SR pána Fogaša za jeho názory na volebný zákon. Občania, ktorí sledujú politický vývoj v našom štáte, si uvedomujú, že volebný zákon je protiústavný a nedemokratický. Pán Slobodník sa pre nedostatok argumentácie dostáva do zlého psychického položenia, z čoho pramení jeho arogantné osočovanie. Je však o ňom známe, že sa vždy vedel včas prispôsobiť moci, ktorá práve vládla. Či už išlo o fašizmus, komunizmus alebo mečiarizmus.
ĽUDOVÍT FRANKO, Žiar nad Hronom
Megalomanský nominančný zjazd HZDS, ktorý sa konal v Trnave, mal symbolizovať občianske zmierenie slovenskej spoločnosti, ale svojou demonštratívnou ukážkou politickej moci sa zjazdové predsavzatie zdiskreditovalo na prázdnu politicko-propagačnú bublinu. Aj napriek priehľadnosti klamlivého zámeru, bol zjazd HZDS odstrašujúcou ukážkou toho, do akého nebezpečného masového tranzu by sa dostala demokratická verejnosť Slovenska, keby nedokázala odolať propagandistickému vplyvu a rečníckemu talentu protagonistu zjazdu a súčasného držiteľa vládnej moci. Vládne HZDS dokázalo aj bez pomoci politickej opozície, vzbudiť pozornosť medzinárodnej verejnosti a Slovensko sa opäť ocitlo v stredobode pozornosti. Najsmutnejšie na celej novodobnej masovopolitickej udalosti, akou je nominačný zjazd HZDS je to, že finančné náklady za megalomanský rozmar budú hradené z peňazí daňových poplatníkov.
JÁN LOUČIČAN, Bratislava
