avský Veľký piatok v podobe sviečkovej demonštrácie v roku 1988 nemožno prejsť mlčaním. Bolo to prvé masové politické vystúpenie slovenských veriacich po dvadsiatich rokoch. V hektických novembrových dňoch roku 1989 málokomu zišlo na um, že pri desiatom výročí sviečkovej manifestácie bude treba znova volať po dodržiavaní všeobecných ľudských práv, po právnom štáte, parlamentnej demokracii a politickej kultúry. Žiaľ, ukázalo sa, že významné percento obyvateľov Slovenska ešte nedozrelo pre život v demokracii, čo má hlboké historické korene. Dozrievanie rurálnej spoločnosti vytvára podmienky pre autoritatívny režim. Na druheh strane postupne pribúda ľudí so zdravým občianskym vedomím, ľudí, pre ktorých sloboda, spravodlivosť a čestnosť nie sú iba prázdnymi frázami. Stále viac občanov z radov inteligencie, mládeže, i rozhľadených ľudí s nižším vzdelaním dáva najavo svoj nesúhlas so súčasným režimom. Dochádza k radikálnej polarizácii spoločnosti. Na jednej strane sú to postkomunistickí zbohatlíci na čele s človekom, ktorému mimoriadne zachutila moc, na druhej strane je to opozícia so svojimi stúpencami, ktorí sa usilujú o právny štát, politickú kultúru a integráciu Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr. Každý tábor má svojich priaznivcov a deliaca čiara často rozdeľuje aj rodiny. Popri nich jestvuje veľká skupina bezfarebných, indiferentných a základné demokratické princípy nechápajúcich občanov. Týmto ľuďom treba trpezlivo a zrozumiteľne vysvetľovať, že mečiarizmus vedie k biede, k okrádaniu radových občanov, k hrozivým problémom v zdravotníctve a školstve, v stavebníctve, doprave i ďalších rezortoch. Popri tom tento režim vytvára živnú pôdu pre organizovaný zločin a mafiu. S touto pliagou môžu účinne bojovať iba štandardné politické strany, pokiaľ dostanú mandát od voličov. Na jeseň pristúpime k volebným urnám. O ich výsledku bude rozhodovať aj pomerne veľká skupina politicky nerozhľadených či naivných voličov. Záleží na nás, či ich budeme vedieť osloviť. Mali by sme začať v rodinách, hovoriť s rodičmi, príbuznými, priateľmi, známymi, s kolegami. Používajme však pri tom také výrazové prostriedky, aby nás pochopili, hovorme o takých problémoch, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Dôležitý je korektný a citlivý prístup, ktorý ich presvedčí, prečo majú nastávajúcej diktatúre povedať svoje NIE. Neváhajme s účasťou na protestných mítingoch a iných opozičných podujatiach. Nech na sviečkových manifestáciách zaznie mohutný hlas slobodných občanov. Pravdu umlčať nemožno, to už dejiny dokázali… FRANTIŠEK GRUBER,

Stará Ľubovňa