víkendu sa za bránami bývalého koncentračného tábora objavilo päťdesiat nových krížov, ktoré postavili príslušníci katolíckej cirkvi v snahe uchovať aspoň symbolicky svoju prítomnosť na týchto miestach. Sú postavené priamo za bránami tábora a jeden z nich má takmer tri metre. „Chceme, aby sa pozdĺž celého vonkajšieho oplotenia tiahli kríže,“ hovorí Kazimierz Switon, ktorý práve v týchto dňoch skončil 42-dňovú hladovku na podporu prítomnosti katolíkov v Osvienčime. Výbor pre osvienčimský kríž, ktorý obhajuje „práva“ katolíkov, sa pred bránami tábora rozhodol držať neprestajné modlitbové bdenie a vyzýva všetkých spoluveriacich, aby priniesli svoj vlastný kríž. Presne tak, ako to urobil v roku 1988 počas návštevy pápež, ktorý však v tom čase nemohol tušiť, že kríž sa raz stane nielen symbolom viery, ale aj protestu. Všetko sa začalo pred niekoľkými rokmi, keď na území bývalého tábora vznikol kláštor, v ktorom sa mali katolícke sestričky modliť za duše jeden a pol milióna obetí masového vyvražďovania. Židovská obec okamžite reagovala tvrdením, že 90-percent obetí boli Židia. Vznikol škandál a až na osobný zásah pápeža v roku 1993 rehoľníčky opustili kláštor za múrmi tábora. Podľa poľského vrchného rabína Menachema Pinkasa Joskowicza rušila prítomnosť sestier židovských pútnikov v modlitbách za svojich zosnulých. Na druhej strane však katolícka cirkev oponuje tvrdením, že prvými obeťami tábora boli významní predstavitelia poľskej inteligencie, deportácie Židov a Rómov prišli na rad až neskôr. V snahe predísť podobným prípadom rozhodli nedávno úrady o odstránení všetkých náboženských symbolov - tak krížov, ako aj Dávidových hviezd, z neďalekého koncentračného tábora v Brezinke. (REUTERS, jk)