Podľa mnohých indícií možno usudzovať, že čečenská separatistická republika Ičkerija je po krvavom boji s ruskou armádou na ceste tentoraz k vnútornej vojne. Je to krajina, kde je tradíciou krvná pomsta a kde oddávna vládli rodové klany. Po "vyhratej" vojne nad Moskvou (ruské vojská síce opustili krajinu a Kremeľ dovolil Čečenom zvoliť si vládu, akú chcú, nikto však čečenskú nezávislosť neuznal) umiernený prezident Aslan Maschadov rešpektoval tvrdé miestne zvyky a zaviedol islamské zákony, vrátane šaríy (verejné fyzické tresty i popravy). Pritom je zrejmé, že je mu bližšia skôr poloha vojaka-profesionála a svetského, nie islamského politika. Čečensko nesie následky cesty, ktorú si samo zvolilo - poľní velitelia majú dnes rôzne mocenské ambície, a navyše sa tu od vojny pohybujú stovky "bojovníkov viery", naverbovaných z islamských krajín, často Čečenov, ktorí prišli z diaspóry bojovať v mene koránu. Situácia sa vyhrotila do takej miery, že Maschadov vyhlásil koncom júla výnimočný stav. Minulý týždeň zaútočili tzv. islamské jednotky - Islamský pluk a Prápor Šaría - na vládne oddiely v druhom najväčšom meste Gudermes. Zahynulo deväť bojovníkov a Maschadov nariadil týmto jednotkám, ktoré vraj majú okolo 500 členov, aby sa rozpustili. Konala sa aj schôdzka niekoľko desiatok stúpencov Zelimchana Jandarbijeva, radikálneho nástupcu zavraždeného exprezidenta Džochara Dudajeva. Jandarbijev neuspel vo voľbách a so zvoleným Maschadovom odmietol spolupracovať pre jeho údajne príliš mäkkú politiku voči Rusku.
Napätie napokon vyvrcholilo štvrtkovým pokusom o zavraždenie Maschadova. Atentát je obľúbená metóda politického boja na Kaukaze. Maschadovovi hlavní odporcovia sa však od útoku dištancovali. Sám Maschadov vraj povedal, že Moskva zaplatila "zradcov", aby ho zabili.
Postoj Moskvy v tomto prípade neprekvapuje. Jeľcin poslal Maschadovovi povzbudzujúci telegram. Potom sa rôzni opoziční politici, počnúc Lebeďom a končiac Ziuganovom, vyjadrili k nedoriešenému problému Čečenska. Moskva sa však od tejto ešte stále ruskej federatívnej republiky dnes odťahuje, o materiálnej pomoci prakticky nechce ani počuť, a tak majú Čečeni, čo chceli.
Nebolo by však múdre, ak by Maschadova túžili odstrániť práve moskovskí vodcovia. Ibaže by sa nepoučili z prehratej vojny, alebo by im prišlo vhod podľa receptu "Rozdeľuj a panuj" získať opäť kontrolu nad vzbúrenou provinciou. Na to však práve teraz nie je vhodný čas. Prezident Jeľcin bude možno na jeseň podrobený procedúre impeachment, odvolania pre poškodenie záujmov štátu. Opozícia mu vyčíta kadečo - vrátane nepodarenej čečenskej vojny. Jeľcin Maschadova skôr potrebuje. Čo však nič nemení na fakte, že Maschadov si musí poradiť s problémom bezpečnosti sám.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
