Mocenské štruktúry boli zvolené demokratickou cestou a z ich strany nedochádza k porušovaniu ľudských práv ani nerešpektovaniu demokratických praktík. Ozbrojené sily úspešne pokračujú v ťažení proti terorizmu islamských fundamentalistov a medzinárodná asistencia nie je potrebná.

Aby alžírska vláda presvedčila medzinárodné spoločenstvo o pravdivosti týchto tvrdení, pozvala na návštevu - po prvý raz - delegáciu OSN, ktorá pod vedením bývalého portugalského prezidenta Mária Soaresa pricestovala do tejto krajiny na severe Afriky v stredu. Na obyčajnú informačnú misiu, využijúc zriedkavú ponuku oficiálnych predstaviteľov Alžírska. Predstavitelia OSN sa ani nepokúšali získať viac - napríklad mandát na vyšetrovanie či stály dohľad nad situáciou v oblasti ľudských práv.

Alžírskemu prezidentovi Lamínovi Zirruálovi, ktorý si svoju moc v krajine nechal potvrdiť niekoľkokrát vo volebných miestnostiach, vložili obyvatelia krajiny do rúk všetku moc v nádeji, že si poradí s násilím v krajine. Dlhoročný vládca Alžírska, za ktorým teraz stojí už aj demokraticky zvolený parlament, má však čoraz ťažšiu úlohu vysvetľovať na medzinárodných fórach, prečo sa jeho ozbrojené sily dopúšťajú vážnych zločinov proti ľudskosti, prečo je toľko mučení, väznení a popráv bez súdu, či prečo je v krajine toľko nezvestných osôb. Mnohé humanitárne organizácie požadujú vysvetlenie, aká je skutočná identita páchateľov masakier v blízkosti vojenských táborov a kasární, a v diskusii pred Komisiou OSN pre ľudské práva tento mesiac odznel argument, že štátny terorizmus ako reakcia na terorizmus jednotlivcov nie je práve tá najlepšia cesta. Alžírske oficiálne reakcie na podobné obvinenia šokujú stále väčšou demagógiou. Informačnej misii OSN napríklad predchádzala intenzívna mediálna kampaň, ktorá vysvetľovala, že jej cieľom je "poskytnúť skutočný obraz o krajine a jej procese demokratizácie". Delegácia OSN dostane údajne možnosť vidieť všetko, o čo požiada - okrem predstaviteľov Islamského frontu spásy (FIS), ten je totiž mimo zákona. Francúzsky denník Le Monde však krátko pre jej začiatkom zverejnil list alžírskych i exilových aktivistov, ktorí vyzývali členov misie, aby sa snažili vidieť viac než to, ako im alžírski predstavitelia predstavia krajinu. Napríklad, aby si overili správy o 18 000 politických väzňov, presvedčili sa, prečo sa masakry pripisované islamským fundamentalistom nikdy nevyšetrili a vinníci nikdy neboli odsúdení, a či sa ozbrojené skupiny páchajúce masakry inokedy neobjavujú po boku bezpečnostných síl. Od roku 1992 v krajine zahynulo už najmenej 65 000 ľudí a masakry pokračujú ďalej s desiatkami až stovkami obetí za mesiac.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ