Prvých sedem mesiacov tohto roku bolo v globálnom meradle najteplejších za posledných sto rokov a podľa vedcov budeme tento rok svedkami najteplejšieho júla dokonca za posledných 600 rokov. Päť dosiaľ najnákladnejších rokov, ktoré spôsobili americkým poisťovniam povodne a búrky, spadá do 90. rokov. Priemerná teplota na Zemi sa od konca 19. storočia zvýšila o 0,3 až 0,6 stupňov, uvádza reportáž televíznej stanice CNN. Tieto čísla nezneli tragicky, kým sa neporovnali s globálnym oteplením počnúc najchladnejším obdobím ľadovej doby. Odvtedy sa priemerná teplota na Zemi totiž zvýšila len o 5 stupňov. Ak budú tieto trendy pokračovať, predpovedajú vedci na nadchádzajúce storočia traumatické klimatické zmeny. Medzivládny panel OSN pre klimatické zmeny (IPCC) predpovedá, že priemerná teplota na Zemi sa do roku 2100 zvýši o 1-3,5 stupňov Celzia.
Väčšina vedcov sa domnieva, že otepľovanie na Zemi je zapríčinené tým, že človek spôsobil prírodný jav, známy ako skleníkový efekt. Časť slnečnej energie dopadajúcej na Zem sa odráža späť, ale niektoré plyny majú schopnosť blokovať tento proces, a tak sa na Zemi „uväzní“ viac tepla. Takéto plyny sa tvoria pri biologických procesoch, od čias priemyselnej revolúcie ich však ľudia vypustili do ovzdušia obrovské množstvo. Najvyvinutejšie počítače sveta vygenerovali niekoľko scenárov, čo môže modrá planéta v budúcnosti očakávať, ak sa nepodarí zastaviť presycovanie atmosféry skleníkovými plynmi. Najvážnejším následkom bude nepochybne rozpúšťanie ľadovcov okolo pólov a ním zapríčinené zdvihnutie hladín oceánov - podľa IPCC do roku 2100 o 15 až 95 centimetrov. Ostrovné štáty sa prakticky stratia, viaceré štáty (napríklad Bangladéš, ale aj Holansko, Maledivy, Stredomorie alebo Florida) prídu v dôsledku erózie o veľké časti pobrežia. Rozšírenie plôch slaných vôd spôsobí znečistenie zdrojov pitnej vody a zdvihnutie hladín riek. Približne 46 miliónov ľudí žije v súčasnosti v oblastiach ohrozovaných povodňami, pričom ak sa výška morskej hladiny zvýši o 50 centimetrov, ich počet vzrastie na takmer dvojnásobok. Zníži sa vlhkosť pôdy, aj keď oblačné pásma sa rozšíria a zrážok bude v niektorých oblastiach viac, nevyváži to zvýšené vyparovanie pôdy. Rozšíria sa niektoré druhy hmyzu a tropické choroby, ako malária alebo žltá horúčka, prerastú do epidemických rozmerov aj mimo rovníkovej oblasti. Očakáva sa zvýšenie počtu ochorení na maláriu v priemere o 50 až 80 miliónov prípadov ročne.
Podľa mnohých vedcov je však v ľudských silách rozumnými opatreniami tieto procesy prinajmenšom zmierniť. (CNN, kl)
