So skromnými cieľmi odchádzala výprava stolných tenistov Slovenskej republiky na 41. majstrovstvá Európy juniorov a kadetov do talianskej Norcie. V rozhovore, ktorý pre náš denník poskytol ústredný tréner Slovenska Vladimír Mihočko tesne pred odchodom na tento šampionát sa netaji s tým, že bude spokojný, ak naša výprava získa aspoň jednu medailu. Najväčšie šance dával kadetovi Petrovi Šeredovi. Tohtoročné majstrovstvá už boli jeho tretími a aj akýmsi lúčením, veď končil v kategórii kadetov. Od nasledujúcej sezóny už bude bojovať medzi juniormi a dúfajme že tak isto úspešne, ako v kategórii kadetov. O dojmoch, celkovej atmosfére nám Peter poskytol krátky rozhovor.
Na majstrovstvá Európy juniorov a kadetov si odchádzal ako jeden z favoritov. Úlohu si zvládol na jedničku s hviezdičkou. Necítil si prílušnú nervozitu, nebál si sa že sklameš?
„Nebolo to jednoduché. Nakoľko som bol vo dvojhrách nasadeným ako štvrtý hráč, v prvom kole som mal voľný žreb. V druhom však som mal malú dušičku. Môj súper, ktorý bol viditeľne odo mňa slabší, hlavne na bekhende bol slabší, vyhral prekvapujúco prvý set a v druhom už viedol 5:0. Priznám sa nebolo mi jedno, bol som rozklepaný, nevedel som trafiť stôl. Vtedy som si povedal, že musím hrať na istotu, vyčkávať na chyby súpera. Nakoniec to vyšlo, no ešte aj dnes sa strasiem, keď si na tento zápas spomeniem. V semifinále s Francúzom ázijského pôvodu Loomom som bohužiaľ nestačil na jeho výborný servis. No ja si myslím, že aj bronz je úspech, veď v mojej kategórii tu na majstrovstvách bolo asi dvadsať hráčov na rovnakej úrovni a každý z nich mohol byť medzi najlepšími.
Najkrajšie chvíle prišli vo štvorhre, všakže?
„S Maďarom Danielom Zwiklom, s ktorým som na súťaži štartoval iba druhýkrát a hneď na prvom turnaji vypadnutie z prvej osmičky nedávalo veľké nádeje sme sa rozohrali k veľmi dobrému výkonu. Pomohli i sústredenia tesne pred šampionátom, keď sme s ním pilovali jedine štvorhru. Finále bolo naozaj prekrásne. Proti najväčším favoritom Rumunovi Ciotovi a domácemu Tomasimu sme nezačali najlepšie. Po prehratom prvom sete sme však podali asi najlepší výkon na šampionáte a favorit sa musel skloniť pred naším výkonom. Jednoducho, na čo sme siahli, vyšlo nám to. Ale predsa dobrí musia mať i šťastie. Práve toto šťastie nám chýbalo v zápase družstiev, keď sme prehrali s Rumunskom. Rozhodujúca bola štvorhra. Spolu s Pištejom sme v prvom sete viedli 20:18. Prišiel skrat, chvíľková nepozornosť a Rumuni set vyhrali a naväzne naň i druhý. Takto nám ostalo len piate miesto. Žrebovanie nám neprialo v mixe, kde spolu s mojou reprezentačnou kolegyňou Dajanou Filistovovou z Dunajskej Stredy sme narazili na favoritov, rumunský pár Cioti-Vajdová a v boji o postup medzi najlepších štyroch sme prehrali. Tento pár sa potom stal i majstrom Európy.“
Pri vyhlasovaní víťazov, keď si stál na stupienku iste si si spomenul i na tvoje začiatky, na tvojich prvých trénerov?
„Áno. Hlavne na otecka, ktorý ako bývalý aktívny hráč ma k tomuto športu priviedol a mamičku, ktorá ma ako päťročného denne odprevádzala na tréningy. Potom neskoršie som už chodil s bratom Tomášom. No a pravdaže ďakoval som i svojim trénerom. Milanovi Machovi, Jarolímovi Mikovi a Martinovi Kosanovi. Veď každý z nich má svoj podiel na mojom úspechu. No najväčší predsa moji rodičia a náš klub ŠK Rača Bratislava, v ktorom sa cítim veľmi dobre a je v ňom veľa mladých talentov pre stolný tenis a iste ešte budete o ňom veľa veľa dobrého počuť.“
A ako novopečený majster Európy, čo plánuješ v nabližších dňoch?
„Oddych. Cestujeme s rodičmi k moru, no a po tomto týždni znovu tréning, práca. Napriek tomu, že veľa hodín strávim pri stoloch, baví ma to, no a tento úspech ešte viac ma vyprovokoval k dosahovaniu ďalších úspechov.“
VLADISLAV KMEŤ
