m, ktorý svoju pôvodne chatrnú kníhtlačiareň v miestnom hostinci uprostred rínku rozšíril a preniesol do domu Blaškovicovcov. V roku 1760 ju predal Jozefovi Antonovi Škarniclovi - faktorovi v olomouckej kníhtlačiarni Františka Antona Hirnleho. Keď sa J. A. Škarnicel oženil s Hirnleho dcérou, kúpil skalickú kníhtlačiareň. V roku 1800 dal synovi Antonovi Alexandrovi olomouckú tlačiareň a skalickú tlačiareň po ňom prevzal jeho druhý syn František Xaver, narodený v roku 1769, ktorý ju viedol až do svojej smrti 22. januára 1841. Ten priviedol podnik k takému rozkvetu, že mohol konkurovať ktorejkoľvek vtedy existujúcej kníhtlačiarni. Označenie František Xaver Škarnicel a synovia sa používal do roku 1868, viac než 20 rokov po jeho smrti. Od roku 1828 mu pomáhali synovia František a Jozef a po jeho smrti ju spoločne viedli. V roku 1850 František odišiel do Trenčína, kde si zriadil svoj vlastný podnik. Vysokú úroveň a dobré meno knítlačiarne ešte zvýraznil Jozef Škarnicel, ktorému Ferdi-nand I. udelil právo tlačiť bankovky a neskôr sa stal čestným kníhtlačiarom Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha. V tom čase sa viažu ku Skalici osobnosti, napríklad Jozef Miloslav Hurban, František Víťazoslav Sasinek, Viliam Pauliny-Tóth, Karol Štúr, Daniel Lichard, Andrej Radlinský, Ján Mallý Dusarov, Galbavý a Juraj Tvrdý. Keďže nemal mužského potomka, po jeho smrti viedli pod firmou Dedičia Jozefa Škarnicla jeho štyri dcéry s manželmi. Aj keď sa dcéra Mária s manželom Jozefom Bočekom o podnik starali, schopnosti a vynaliezavosť dovtedajšieho majiteľa chýbali. Vzniklo viacero tlačiarní v okolí a tlačiareň po 137 rokoch upadla. Škarniclovci boli majiteľmi tlačiarne až do roku 1896. I jej zásluhou sa vytvorilo v Skalici dôležité kultúrne stredisko, z ktorého sa tlač šírila do iných častí Slovenska. Tlačila sa náboženská literatúra, ale i populárnovedecké diela. Medzi širšími vrstvami ľudí bola známa najmä svojimi kronikami, históriami, púťovými alebo jarmočnými piesňami a modlitbami. Od Škarniclov odkúpil tlačiareň Jozef Teslík, narodený 1868 v Brne, aby pokračoval v ich tradícii. Po roku 1918 mu ponúkli miesto v politickej správe Slovenska. Odmietol a zostal na svojom mieste. Po odchode Blahu a Okánika do Bratislavy Teslík pracoval, dokedy mohol. Odmenou mu bola dôvera slovenského obyvateľstva. Tlačiareň postupne strácala svoj pôvodný význam. Po jeho smrti viedla podnik jeho manželka Jozefína, od roku 1932 syn August s manželkou, až do roku 1951, keď bola znárodnená. Tak sa neslávne skončila jej niekoľko storočná slávna história. ĽUDOVÍT KOŠÍK