Pozostatky posledného imperátora sa napokon dočkali kresťanského uloženia do zeme a jeho duša by mala konečne nájsť pokoj. Po imperátorovi a jeho blízkych zostali len úlomky kostí - ich vrahovia sa snažili urobiť všetko pre to, aby telo Mikuláša II. už nikdy nikto nenašiel. Telo toho, kto tento čin nariadil, Vladimíra Iľjiča Uľjanova nazývaného Lenin naopak boľševický režim zabalzamoval a jeho múmia sa dodnes krčí v mauzóleu z červeného granitu v srdci Moskvy. Lenin a otázka pochovania jeho tela je v Rusku témou mnohých filozofických i politických úvah. Ozývajú sa dokonca vedci, ktorí tvrdia, že múmiu by bolo škoda pochovať, keďže je dôkazom skvelých úspechov sovietskej vedy. Nebezpečnejšie sú však hlasy komunistov, pre ktorých je Lenin symbolom starých zlatých čias. Dodnes sa stretávajú pod červenými vlajkami pri jeho mauzóleu a ak by im vláda ich vodcu pochovala, tak, ako je to v civilizovaných krajinách zvykom, pokladali by to za represívny akt. Majú predsa právo na večne živú modlu…
Hovorí sa, že až s pohrebom cára a pohrebom jeho kata, vodcu revolúcie sa definitívne ukončí jedna kapitola ruských dejín. Ide o symboliku, ktorá má možno rituálny podtext a obsahuje moment akéhosi sebaočistenia (tak bol napokon mnohými vnímaný i samotný pohreb cárskej rodiny). V skutočnosti by však pohreb Lenina dnes zrejme Rusku skôr ublížil, než pomohol. Tí, ktorí ho milujú, budú ho milovať vždy. Tí druhí už dávno pochopili a múmia na Červenom námestí ich dnes pramálo zaujíma. „Čas pochovať Lenina ešte nedozrel,“ povedal v súvislosti s pohrebom Mikuláša II. vicepremiér Boris Nemcov. Podľa jeho slov je v Rusku i bez toho dosť kontroverzií a netreba dávať dôvod na ďalšiu. A tak bude Večne živý vítať i budúce tisícročie na svojom starom mieste. (bj)
