S doráňanými tvárami, zlomenými končatinami či pomliaždeninami patria však ich pacienti stále medzi tých šťastnejších, ktorým sa podarilo uplynulý piatok prežiť veľkú záplavovú vlnu tsunami. Mnohí z nich však doteraz nevychádzajú zo šoku, ktorý utrpeli tak v dôsledku nečakanej pohromy, ako aj z následného zistenia straty svojich najbližších. Skúsení austrálski lekári a ošetrovatelia, z ktorých mnohí predtým pracovali ako dobrovoľníci v Rwande, prirovnávajú dôsledky katastrofy k tamojšej občianskej vojne. „Nikdy by som si nebol vedel predstaviť, akým ničivým živlom sa môže stať voda,“ priznáva sa jeden z nich.
Podľa údajov vlády Papuy-Novej Guiney zahynulo pod prívalom vody a v rozvalinách domov asi 3000 ľudí, pričom dodnes je nezvestných ďalších asi 6000. Katolícky biskup postihnutej oblasti, Talian Cesare Bonivento, však v pondelok nevylúčil, že konečný údaj o počte mŕtvych sa môže priblížiť k číslu 8000. Niektorí zo zranených prichádzajú do lekárskych centier sami, iných prinášajú domorodí dobrovoľníci a misionári. Mnohí z tých, ktorí katastrofu prežili, však iba bezradne ležia na zemi a čakajú, kedy ich objavia leteckí záchranári. „Za posledných 24 hodín sme ošetrili 150 osôb, z ktorých 35 podstúpilo lekársky zákrok,“ hovorí poručík austrálskej armády, ktorého ľudia pomáhajú v poľnom lazarete v mestečku Vanimo. Zranení dostávajú veľké dávky dezinfekčných prostriedkov. Mnohí z nich trpia zápalom pľúc alebo maláriou. Zdravotný personál má však akútny nedostatok antibiotík a stále hrozí, že rozkladajúce sa telá obetí sa stanú príčinou epidémie. Tí, čo prežili, sa totiž v prvom rade starajú o zranených a mŕtvych nemá kto pochovávať.
Živelná pohroma si vybrala nemalú daň najmä medzi deťmi. Takmer absolútna väčšina z nich prišla v rozbesnených vlnách o život. V niekoľkých dedinách vraj tsunami vyhubilo celú nastupujúcu generáciu. Tie, čo prežili, sa však držia statočne. „Patria k najodolnejším mladým ľuďom, akých som kedy videl,“ hovorí na margo svojich malých pacientov jeden z austrálskych lekárov. (ČTK, jk)
