Cez víkend v bojoch medzi kosovskými separatistami a srbskou políciou zabili viac ako sto ľudí. Srbská strana navyše tromi delostreleckými granátmi zasiahla albánske územie. Albánsko, čoraz nervóznejšie z toho, čo sa deje pri jeho hraniciach, žiadalo včera ústami svojho premiéra Fatosa Nana medzinárodné spoločenstvo, aby uskutočnilo letecké údery proti Srbom. Medzinárodné spoločenstvo však len s tichým úžasom sleduje, ako sa pred jeho očami rozvíja ďalšia balkánska vojna.
„Gerilová situácia“ v Kosove postupuje po ceste, z ktorej už možno niet návratu. Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK) vyšla z hôr a snaží sa dobývať jednotlivé mestá (je len otázkou času, kedy príde na rad správne stredisko Priština). Hovorca UCK Jakup Krasniqi sľubuje zverejniť politické princípy „armády“, ktorá sa orientuje na exilovú albánsku vládu, nie na umierneného vodcu Ibrahima Rugovu. UCK je teda už nielen vojenským, ale i skutočným politickým nástrojom vývoja v Kosove. Zďaleka už nestojí a nepadá na podpore z prostredia albánskej emigrácie na Západe, ako skôr ťaží zo zázemia, ktoré nesporne má v susednom Albánsku. A z tichej podpory albánskych úradov.
V albánskych médiách sa v posledných dňoch objavilo otvorené verbovanie do UCK (konkrétne v štátnej televízii ako platená inzercia). Myšlienka kosovskej nezávislosti sa tu propaguje celkom otvorene, hoci albánska vláda sa k nej oficiálne stavia zdržanlivo. Na severe Albánska má však veľký vplyv pravicový exprezident Sali Berisha - padol s krachom štátom podporovaných tzv. pyramídových hier, ktoré pripravili masy Albáncov o úspory. Práve zo severu prúdia do Kosova zbrane aj dobrovoľníci pre UCK. Albánska vláda, ktorá nevie vyriešiť vlastné vnútorné problémy, vysiela teraz naliehavé výzvy NATO.
Medzinárodné spoločenstvo je však stále nerozhodné. Nádej na obnovenie dialógu je mizivá - na albánskej strane neexistuje nik, kto by si sadol za rokovací stôl so Srbmi skôr, ako Belehrad stiahne svoje zvláštne oddiely z Kosova. Ale tiež nikto, kto by žiadal menej než nezávislosť. Hovorca Bieleho domu James Rubin hovoril ešte v pondelok o americkom návrhu rozšírenej autonómie pre Kosovo, ktorý predložia kosovským Albáncom. Západ však zjavne len naťahuje čas.
Nemecký denník Die Welt v tejto súvislosti uvažuje o tom, čo by mohlo bezprostredne viesť k zásahu NATO. Vtiahnutie Albánska a Macedónska do ďalšej z radu balkánskych vojen tohto storočia, ktoré tu bezprostredne hrozí, je v prípade, že sa tak stane, nepochybne dostatočným dôvodom. Denník tu spomína článok 51 stanov OSN o kolektívnej sebaobrane v jeho širokej interpretácii. V Bezpečnostnej rade OSN však stále chýba súhlas Ruska. S ubiehajúcim časom sa ukazuje, že preventívny zásah je s mandátom OSN prakticky nemožný. Možný je zásah bez mandátu OSN. A možné je hasenie požiaru po tom, ako sa rozšíri na okolité krajiny. A tu sú potom ešte ďalšie možné „podvarianty“ v závislosti od vývoja vojnovej situácie. Smutné. BAŠA JAVURKOVÁ
