"Robil som po tieto dni ako nikdy predtým. Som unavený, vyčerpaný. Ale celú noc sa mi snívalo zase o maľovaní. Sužoval som sa nad každou maličkosťou, a ráno som sa opäť tešil na to, čo nové urobím. Pretože tvorba pre mňa nie je otázka usilovnosti, ale životnej nevyhnutnosti."
(Vincent Hložník, 1996)
BRATISLAVA (SME - r) - Medzi slovenskú kultúrnu verejnosť bola prednedávnom uvedená monografia o Vincentovi Hložníkovi (1919-1997), jednej z rozhodujúcich postáv slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Jej autor prof. Ľudovít Petránsky na ploche takmer 400 strán a cez obrazovú prílohu 434 fotografií umelcovej tvorby, ale i príkladov z rodinného albumu sa pokúsil o komplexný pohľad na všetky súčasti Hložníkovej mnohostrannej činnosti: umeleckej, pedagogickej i organizačnej. Monografia, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovenský Tatran, je sondou do umelcovho výtvarného snaženia v rokoch 1938-1997 a je prvým knižným pokusom o syntetický pohľad na jeho výsledky v oblasti grafiky, ilustrácie, kresby, maľby, monumentálno-dekoratívnej tvorby aj plastiky. Ako píše v úvode knihy autor, je to jej prednosť i riziko. "Na jednej strane sa tým vytvára príťažlivý priestor na prezentáciu jednotlivých výtvarných druhov, ich špecifickosti aj vzájomného prelínania. Na druhej strane sme sa nemohli vyhnúť - v záujme celku - redukcii textovej ani reprodukčnej časti." Autor sám zdôrazňuje, že publikácia nie je podrobným sprievodcom po zložitých cestách Hložníkovej tvorby a života, ako aj to, že výskum umelcovho diela sa touto monografiou nemôže skončiť. Prozreteľné kroky osudu však chceli, že kniha vyšla po uzavretí diela i života Vincenta Hložníka a teda dovolila tému uchopiť vo svojej celistvosti. "Všetko však prečítal a videl," hovorí Ľ. Petránsky. "Do knihy som však nezaradil ani dátum umelcovho úmrtia, ani epilóg, lebo som chcel, aby všetko zostalo tak, ako to on odobril."
Myšlienka napísania monografie vzišla od samotného Vincenta Hložníka okolo roku 1991. "Nasledujúce štyri roky sme sa pravidelne každý piatok stretávali u neho v dome," spomína autor monografie. "Bol to pre mňa sviatok a rodina mi vravela, že aj on sa na tieto piatky teší, a potom ešte na nedeľu. Boli to stretnutia, ktoré ma veľmi obohacovali, a dozvedel som sa veľa dosiaľ pre mňa nepoznaných vecí z jeho života." Medzi "objavy" kunsthistoricky uzavretej monografie možno označiť najmä pasáže týkajúce sa Hložníkových pražských štúdií a vôbec atmosféry pražského prostredia na jeho ranú tvorbu z prelomu 30. a 40. rokov, ktoré sú podporené obrazovou prílohou doteraz nepublikovaných umelcových diel (najmä lavírované kresby v kombinácii s tušom, akvarely a gvaše). Pri novej interpretácii diela V. Hložníka je kľúčová kapitola Vízie a posolstvá, ktorá skúma ikonografické významy a symboly umelcových diel a v novom svetle prináša aj Hložníkovu tvorbu zo začiatku 60. rokov, keď cez svoje grafiky predznamenával nástup lyrickej abstrakcie v slovenskom umení. Šesť kapitol kunsthistorického textu je doplnených časťou dokumentov, ktoré spresňujú umelcove životopisné údaje a vyčerpávajúco prinášajú bibliografiu, účasť na výstavách, ceny a uznania a pod. Hoci je teda život a dielo Vincenta Hložníka vnútorne uzavreté, jeho pôsobenie prelom milénií neuzavrie. Časť svojho vyžarovania preniesol na svojich skvelých žiakov, ktorí sa k nemu vždy hlásili (spomeňme aspoň A. Brunovského, V. Gažoviča, D. Kállaya a K. Štanclovú), a časť bude pôsobiť ako nikdy sa nekončiaci príbeh o sizyfovskom údele človeka, ktorý rozdáva krásu a dobro. "Mám všetko rád, čo som urobil, nehanbím sa za nič…" znie epilóg Vincenta Hložníka, ktorý je zároveň výzvou pre ďalšie generácie.
