Objem lízingu sa na Slovensku z roka na rok zvyšuje. V roku 1997dosiahol rekordných 21,9 miliardy korún, čo je o 5,2 miliardy korún viac ako v roku 1996 a v porovnaní s rokom 1994 sa zvýšil 6,5-krát. Lízing sa teda u nás takpovediac ujal, stáva sa čoraz rozšírenejší a vzhľadom na nedostupnosť priamych bankových úverov sa pre podnikateľskú sféru stáva skutočným alternatívnym zdrojom získavania investícií. Už preto si zaslúži, aby sa niektorým jeho aspektom - najmä tým, o ktorých sa hovorí menej - venovala pozornosť.

LÍZING: VÝHODY A NEVÝHODY

Lízing je hodnotený rôzne - neraz sa uvádzajú iba jeho prednosti a zamlčané sú jeho nevýhody. Kým sa rozhodneme pre túto formu prenájmu tovaru dlhodobej spotreby, nezaškodí vo všeobecnosti poznať jeho výhody i nevýhody.

Podľa doc. Ing. Oľgy Mikovej, CSc., z Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave medzi najvýznamnejšie výhody lízingu patrí fakt, že podobne ako úver umožňuje využívať majetok bez toho, aby nájomca musel jednorazovo vynaložiť kapitál na získanie investície ako pri samofinancovaní. Tým sa urýchli zavedenie investícií do užívania. Pre výrobné podniky je významná okolnosť, že lízingové financovanie je navyše vo vzťahu k interným zdrojom podstatne flexibilnejšie - výška a rozloženie lízingových splátok môže byť odvodené od nábehovej krivky výnosov z výroby, resp. môže rešpektovať sezónnosť výroby. Tým sa podnik môže vyhnúť platobnej neschopnosti a lepšie zabezpečovať svoju likviditu. Lízingové financovanie tiež umožňuje nájomcovi zahrňovať lízingové splátky do nákladov, a tým znížiť daňový základ (tzv. daňový štít). Samozrejme, výhodu daňového štítu možno použiť iba vtedy, ak spoločnosť vykazuje zisk, v opačnom prípade sa iba prehĺbi strata. Napokon lízing umožňuje nájomcovi využívať majetok bez toho, že by podstupoval riziko spojené s jeho obstaraním a s jeho vlastníctvom.

Základnou nevýhodou lízingu sú jeho náklady. Zaobstaranie majetku touto formou býva zvyčajne drahšie ako obstaranie formou úveru, resp. z vlastných zdrojov. To platí najmä pre firmy s dobrou perspektívou rastu, ktoré majú dôveru veriteľov a môžu ľahko získať úvery. Nevýhodou lízingu ďalej je, že po jeho skončení prechádza do vlastníctva nájomcu odpísaný majetok. Ak nájomca predpokladá jeho ďalšie užívanie, stratí daňovú výhodu vyšších odpisov, ktorú získal v priebehu lízingu. Za zváženie stojí aj prenášanie niektorých vlastníckych rizík na nájomcu (napríklad havarijné poistenie za auto), možné obmedzenie užívateľských práv nájomcov lízingovou zmluvou, prípadne nemožnosť vypovedania zmluvy (resp. spájanie s vysokými penále).

V našom právnom poriadku nie je typ lízingovej zmluvy osobitne upravený. Najčastejšie uzatvárajú lízingové spoločnosti zmluvy na základe Obchodného zákonníka. Podľa JUDr. Gizely Tuhárskej z komerčno-právnickej spoločnosti AZ CONSULT, G. Lehnert a spol. ide spravidla o tzv. inominantné (nepomenované) zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Jednou stranou lízingovej zmluvy je obchodná spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti lízing a v zmluve vystupuje ako prenajímateľ, druhou stranou je nájomca. Predmetom lízingovej zmluvy je hnuteľná vec (súbor vecí), účelom zmluvy je umožniť nájomcovi počas trvania zmluvy za odplatu užívanie veci a po skončení nájmu jej odkúpenie. Po celý čas trvania zmluvy je predmet zmluvy vlastníctvom prenajímateľa. Nájomca by si mal pri uzatváraní lízingovej zmluvy všimnúť najmä:

- všeobecné podmienky týkajúce sa povinností nájomcu pri odovzdaní a prevzatí predmetu lízingu. Pri uzatvorení lízingovej zmluvy prenajímateľ obvykle poskytne nájomcovi plnomocenstvo, aby prevzal predmet lízingu od dodávateľa a plnil povinnosti s tým spojené,

- všeobecné podmienky týkajúce sa vlastníctva a užívania predmetu lízingu. Spravidla sa v nich definujú povinnosti nájomcu, napríklad klauzula, podľa ktorej nesmie prenechať užívanie predmetu lízingu tretím osobám, klauzuly o spôsobe užívania a pod.,

- záručné a servisné podmienky, ktoré je nájomca povinný plniť. V mene prenajímateľa nájomca musí postupovať tak, aby všetky nároky prenajímateľa boli uplatnené a aby sa hodnota predmetu lízingu neznížila,

- poistenie predmetu lízingu. Ak predmet lízingu poisťuje prenajímateľ, spravidla je súčasťou lízingovej splátky aj poistenie. V poistných podmienkach sú stanovené povinnosti nájomcu v prípade, že by na predmete lízingu vznikla škoda. Nájomca by sa mal zaujímať o to, aká je výška poistného, ktoré uhrádza prenajímateľ. Ak predmet lízingu poisťuje nájomca, je povinný tak urobiť, poskytnúť doklad o poistení prenajímateľovi a zaviazať sa, že poistné plnenie v prípade poistnej udalosti vinkuluje v prospech prenajímateľa,

- výšku lízingových splátok a podmienky ich splácania. Prenajímateľ si zvyčajne vyhradzuje právo predčasného skončenia platnosti zmluvy v prípade neplnenia podmienok, medzi ktoré patrí aj omeškanie splátok,

- podmienky, za akých môže dôjsť k zvýšeniu lízingových splátok. Je veľmi dôležité, aby boli zadefinované čo najpresnejšie.

Kým sa rozhodneme pre produkt niektorej lízingovej spoločnosti, je vhodné si od lízingovej spoločnosti už vopred vyžiadať čo najviac informácií, zistiť, aké faktory ovplyvňujú výšku celkovej ceny lízingu, a nechať si vyhotoviť nezáväznú lízingovú kalkuláciu. Tá by mala obsahovať všetky základné údaje, medzi ktoré patrí obstarávacia cena, výška prvej lízingovej splátky, celková cena lízingu, poplatok za vystavenie zmluvy, odpredajný poplatok, zostatková cena, poistné a reálna výška mesačnej, resp. kvartálnej splátky. Pri kontakte s lízingovou spoločnosťou veľa napovie aj tzv. kultúra dokumentov, ku ktorej patrí aj ich dostatočná zrozumiteľnosť a nedvojznačnosť. Rovnako si treba všímať aj spôsob správania sa ku klientom.

KOEFICIENT POD LUPOU

Okrem spomenutých dobrých rád nezaškodí poznať aj presný obsah pojmov, ktoré sa v súvislosti s lízingom používajú. Kľúčovým je najmä pojem lízingový koeficient (LK), ktorý možno vysvetliť ako podiel celkovej ceny lízingu a obstarávacej ceny lízingu. Celková cena lízingu je suma, ktorú postupne nájomca hradí lízingovému prenajímateľovi vo forme lízingových splátok počas trvania lízingovej zmluvy. Do celkovej lízingovej ceny je započítaná obstarávacia cena predmetu lízingu, finančné a režijné náklady prenajímateľa a napokon aj zisk lízingovej spoločnosti. Celková cena lízingu zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty (DPH), a to DPH z predmetu lízingu i DPH týkajúcu sa finančnej činnosti lízingovej spoločnosti.

Obstarávacia cena predmetu lízingu zahŕňa cenu predmetu lízingu, vrátane ďalších položiek, akými môžu byť napr. prepravné náklady, clo, náklady na montáž a podobne. Obstarávacia cena zahŕňa aj DPH.

Pomer týchto dvoch veličín vyjadruje z pohľadu nájomcu celkové zvýšenie nákladov pri lízingu v porovnaní s nadobudnutím podobnej veci formou kúpy za hotové peniaze. LK je vlastne percentuálnym vyjadrením tohto pomeru. Jednotlivé lízingové spoločnosti uvádzajú rôzne LK, pričom spomenutý výpočet je len jedným z výpočtov používaných v praxi.

Pre nájomcu je vždy vhodné dopredu sa u lízingovej spoločnosti podrobne informovať, ktoré činitele ovplyvňujú výšku LK, teda čo všetko je zahrnuté v cene lízingu. Môže sa stať, že lízingová spoločnosť si do celkovej obstarávacej ceny zahrnie rôzne doplňujúce náklady súvisiace s predmetom lízingu. Výšku LK môže výrazne ovplyvniť aj nezapočítanie DPH z finančnej činnosti lízingovej spoločnosti do uvádzanej celkovej lízingovej ceny. Platí to aj o poistnom - mnohé lízingové spoločnosti práve zakomponovaním celkovej výšky poistného do celkovej ceny lízingu a zároveň aj do obstarávacej ceny predmetu lízingu manipulujú s LK a umelo ho znižujú. Toto všetko treba mať na pamäti, kým sa rozhodneme pre niektorú z lízingových spoločností.

Mnohé lízingové spoločnosti v reklamných kampaniach operujú lízingovým koeficientom, ktorý by mal vyjadrovať rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu lízingu a celkovou cenou lízingu. Skúsenosti ukazujú, že práve lízingový koeficient ostáva hlavným motivačným faktorom pri výbere lízingovej spoločnosti. Keďže však dodnes neexistuje univerzálny a záväzný vzorec na výpočet tohto koeficientu, jeho vypovedacia hodnota je nízka. Preto sa stáva, že niektoré lízingové spoločnosti sa v tvrdom konkurenčnom boji, keď podmienky firiem ponúkajúcich lízingové financovanie sa viac-menej vyrovnávajú, uchyľujú k spomenutým zavádzajúcim výpočtom lízingových koeficientov.

Ako by sa dalo týmto praktikám predísť? Seriózne lízingové spoločnosti svoj vzorec výpočtu zverejňujú v lízingovej zmluve alebo v ponukových listoch. I tak je najvhodnejšie presvedčiť sa o finančnej výhodnosti lízingu osobne, s kalkulačkou v ruke, porovnať vo viacerých lízingových spoločnostiach rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu lízingu a celkovou cenou lízingu.

Podľa niektorých názorov zasvätených kruhov za súčasného stavu nie je možné lízingový koeficient považovať za údaj, ktorý pravdivo vypovedá o výhodnosti, resp. nevýhodnosti tej-ktorej lízingovej ponuky a spoločnosti. Výsledkom je, že potenciálny klient sa môže stať obeťou klamlivej reklamy a dá sa vtiahnuť aj do pre neho nie práve najvýhodnejšieho zmluvného vzťahu. Východiskom by mohol byť univerzálny prepočet lízingového koeficientu, ktorý by akceptovali a uplatňovali všetky lízingové spoločnosti na slovenskom lizingovom trhu. Pravda, zavedenie univerzálneho lízingového koeficientu nie je možné nariadiť "zhora", dohodnúť by sa mali samy lízingové spoločnosti. Keďže takéto opatrenie sa dotýka podmienok hospodárskej súťaže, bolo by potrebné vopred poznať stanovisko Protimonopolného úradu SR.

BORIS SVETLÍK