BRATISLAVA (SITA) - Inflácia, ktorá je v súčasnosti v SR vyššia, ako predpokladala Národná banka Slovenska (NBS), je podľa analýz centrálnej banky ťahaná ponukou. NBS však môže svojou menovou politikou ovplyvniť len dopytovú stránku vývoja inflácie, a to tak, že obmedzí množstvo peňazí v ekonomike. Tým obmedzuje dopyt spotrebiteľov a následne ovplyvňuje cenovú politikou podnikov.
Ako v rozhovore pre agentúru SITA povedala vrchná riaditeľka menového úseku NBS Elena Kohútiková, v tomto roku vyplývajú na infláciu negatívne tri hlavné faktory, pričom všetky pôsobia na strane ponuky. Prvým takýmto ponukovým šokom bola zmena niektorých daní na začiatku roka, kam patrí hlavne zvýšenie DPH pre telekomunikácie a spotrebná daň z tabaku. "Toto opatrenie malo väčší dosah, ako sme predpokladali," povedala E. Kohútiková. NBS pri zostavovaní menového programu podľa jej slov ešte nevedela, aký bude rozsah daňových úprav, ktoré záviseli od rozhodnutia parlamentu.
"Druhým ponukovým šokom bolo zavedenie minimálnej ceny cukru, ktorá bola stanovená na vyššej úrovni, ako bola trhová cena cukru," povedala vrchná riaditeľka menového úseku. NBS o tom podľa nej vopred nevedela, a preto s tým nemohla v menovom programe počítať. "Inflácia je na každý zásah do cien potravín smerom hore veľmi citlivá, lebo potraviny tvoria až 29 % spotrebiteľského koša. Okrem toho sa pri potravinách prejavuje aj výrazný sekundárny dosah na infláciu, pretože ak sa zvýši cena cukru, následne vzrastú aj ceny všetkých produktov, kde sa používa cukor, ale napríklad aj reštauračné služby," vysvetlila E. Kohútiková.
"Tretím takým ponukovým šokom by bolo zvýšenie cien múky," povedala E. Kohútiková, ktorá je zároveň členkou Bankovej rady NBS. "Náš odhad hovorí, že v prípade, že ceny múky vzrastú o predpokladaných 60 halierov na kilogram, nemalo by to spôsobiť až taký rast inflácie, ako to bolo v prípade cukru. Zatiaľ to odhadujeme na ročnej báze menej ako pol percenta," dodala.
Priamy dôsledok týchto cenových zmien na infláciu NBS nemôže ovplyvniť. Má však nástroje, ktorými sa snaží cez dopytovú stránku eliminovať ich sekundárny vplyv, tzv. cenovú nákazu. Z tohto dôvodu centrálna banka predpokladá, že napriek uvedeným faktom, ovplyvňujúcim súčasnú cenovú úroveň, koncoročná inflácia by nemala byť veľmi rozdielna oproti cieľom NBS pre rok 1998.
Pozitívnym príkladom pribrzdenia sekundárnych vplyvov cenových opatrení na infláciu je podľa E. Kohútikovej vývoj inflácie po zavedení dovoznej prirážky v minulom roku. "Keď sa zaviedla dovozná prirážka na 80 % tovaru, tak sme vyrátali, že na ročnej báze by to mohlo spôsobiť až 4-percentný rast inflácie. Tým, že sme regulovali množstvo peňazí v ekonomike, sa podarilo udržať vplyv zvýšenia dovoznej prirážky na infláciu do 1 %," povedala. Ako dodala, prísna menová politika spôsobila, že obchodníci museli siahnuť na svoje zisky, spotrebitelia museli nahradiť drahšie výrobky lacnejšími alebo obmedzili spotrebu. Tento postup však môže byť účinnejší, iba ak NBS vopred vie o týchto opatreniach.
"Pre to, aby sme vedeli projektovať infláciu a mohli sa pripraviť a ovplyvňovať jej vývoj, potrebovali by sme poznať dlhodobý deregulačný kalendár," vyhlásila šéfka menového úseku NBS. Regulované ceny totiž tvoria až 22 % spotrebiteľského koša. "Je jasné, že pri takých položkách ako je energia, nájomné a doprava, bude treba k dereguláciám pristúpiť. Musí to však byť postupné, aby sa mohol koordinovanou fiskálnou a menovou politikou zachytiť v najvyššej možnej miere sekundárny vplyv deregulácií na infláciu," povedala.
Na margo časového rozloženia deregulačných opatrení povedala E. Kohútiková, že budú musieť byť rozložené do viacerých rokov, k dátumu vstupu SR do Európskej únie však budú musieť byť všetky ceny deregulované. "Pozitívnym vplyvom deregulácie bude, že sa znížia nároky na výdavky štátneho rozpočtu, čo znamená, že nebude treba dotovať regulované a udržiavať neekonomicky nízke ceny. Na druhej strane musí byť robená veľmi citlivo, aby ju nižšie príjmové skupiny nepociťovali drasticky na svojej životnej úrovni," vysvetlila. Okrem deregulácií sa však bude musieť národné hospodárstvo aj celá sociálna politika podľa slov E. Kohútikovej vyrovnávať pri integrácii do EÚ aj so zmenou štruktúry cien, ktoré sa budú približovať európskej úrovni. Zároveň sa však bude meniť štruktúra výdavkov - napríklad podiel ceny auta či elektronických produktov na mesačnom príjme bude menší ako v súčasnosti. "Potrebné je, aby tieto opatrenia boli prijímané postupne a veľmi citlivo, pretože v opačnom prípade by mohli vážne zasiahnuť spotrebu a mohli by spôsobiť problémy okrem inflácie aj v sociálnej oblasti," povedala.
"Je jasné, že naša cenová štruktúra a štruktúra výdavkov obyvateľov je iná ako v EÚ. Ako však budeme postupne reštrukturalizovať hospodárstvo a budeme sa hospodársky približovať k EÚ, bude sa smerom k štandardom EÚ meniť aj príjmová a cenová úroveň v SR," povedala vrchná riaditeľka menového úseku NBS Elena Kohútiková. Podmienkou zvládnutia tohto procesu je vhodná kombinácia predovšetkým menovej, fiskálnej a dôchodkovej politiky.
