Veľká rošáda sa v Čechách minulý týždeň úspešne podarila - dvaja „králi“ politickej scény, ktorí sa prekvapujúco ocitli tak trochu na jednej strane šachovnice a tak trochu aj nie (zmätené debaty politológov, ako si majú vysvetliť existenciu opozičnej zmluvy), si vymenili kľúčové posty. Prezident Václav Havel vymenoval Miloša Zemana za predsedu vlády a Poslanecká snemovňa prvýkrát zakúsila, ako chutí vzorná spolupráca poslancov ČSSD a Občianskej demokratickej strany (ODS) pri voľbe nového predsedu parlamentu - Václava Klausa. Lídri dvoch najsilnejších strán si vymenili kreslá, presne v duchu opozičnej zmluvy. Zatiaľ sa ale ešte stále rozdeľujú len miesta vo vláde či v parlamente a vtedy sa zmluvy dodržiavajú veľmi jednoducho. Pevnosť tejto zmluvy i to, ako vlastne môže takýto pakt fungovať, preveria až zásadné návrhy zákonov, ktoré bude Zemanov kabinet predkladať parlamentu. Napríklad návrh štátneho rozpočtu na budúci rok - ODS so schodkovým variantom rozpočtu pravdepodobne súhlasiť nebude. Ak aj bude ODS hlasovať proti tomuto návrhu, stále to neznamená, že porušila zmluvu. ČSSD dostane pravdepodobne vopred signál, že si musí hľadať podporu medzi inými parlamentnými stranami. Také sú (ne)výhody opozičnej zmluvy.
Zaujímavé bolo sledovať, ako sa Klaus ujal novej funkcie šéfa parlamentu. Jeho prvá veta v tejto funkcii možno po skončení ustanovujúcej schôdze pripadala opozičným poslancom (predovšetkým Únii slobody a KDÚ-ČSL) symptomatická. „Dámy a páni, sadnite si a buďte, prosím, ticho,“ povedal Klaus. Potom už zástupcovia opozičnej pravice mohli sledovať, ako si ČSSD s ODS rozdelili posty podpredsedov parlamentu. Sen o piatich podpredsedníckych miestach sa opozícii rýchlo rozplynul a „superdvojblok“ na tri miesta pohodlne „odklepol“ Ivana Langra (ODS) a Petru Buzkovú so Stanislavom Grossom (ČSSD). Obsadzovanie miest predsedov parlamentných výborov vyzerá podobne - každej opozičnej strane sa ujde po jednom kresle. Je po voľbách, musia si zvykať. ODS a ČSSD si teda zatiaľ rozumejú, ODS dokonca nevyslovila nahlas výhrady ani ku kontroverzným kandidátom sociálnych demokratov na ministerské posty, k Janovi Kavanovi a Václavovi Grulichovi. Takéto idylky ale trvajú len krátko. V politike veľmi krátko.
MAREK CHORVATOVIČ
