Obrazy D. Sadovskej sú ako zrkadlá, ktorých príbeh si dorozpráva samotný divák

V bratislavskej Galérii Medium je do 9. augusta sprístupnená výstava Mladý slovenský výtvarník roka 1998, kde sa popri víťazke súťaže I. Németh a ďalších finalistoch E. Vargovej a M. Kvetánovi predstavuje so svojimi maľbami aj Dorota Sadovská (1973).

Absolventka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa prvýkrát "zviditeľnila" bakalárskou diplomovou prácou z roku 1995, ktorú prezentovala v netradičných priestoroch - na stenách kaplnky provincialátu Spoločnosti Ježišovej na Panskej ulici v Bratislave. Minuloročná magisterská diplomovka bola odprezentovaná od 15. mája do 15. júna v priestoroch trnavskej Synagógy v rámci cyklu Pamäť miesta, pripravovaného J. Geržovou. Názov výstavy bol Luminia a autorka zafarbením okien zmenila daný priestor a vytvorila meditatívnu atmosféru. Prednedávnom sa D. Sadovská vrátila z vyše polročného štipendia vo francúzskom Dijone, udeleného Francúzskym inštitútom a podporovaného vládou Francúzskej republiky. Na aprílovej výstave s názvom Interface sa D. Sadovská predstavila pred dijonským obecenstvom inštaláciami fotografií. "Okná v miestnosti boli zakryté priesvitným farebným celofánom, ktorý farbil celý priestor do modra," povedal v rozhovore pre SME D. Sadovská. "Na fotografiách, inštalovaných po obvode miestnosti, boli nasnímané prsty na rukách a nohách postavené proti sebe tak, že vytvárali nový symetrický motív podobajúci sa ľudskému telu. Bola to hra, ktorá mi dovolila experimentovať." Na súčasnej bratislavskej výstave sa Sadovská predstavuje obrazmi, ktoré syntetizujú predchádzajúce autorkino skúmanie ľudského tela v perspektívnej skratke. "Nechcela som vytvoriť konkrétnu mytológiu. Každý môj obraz je ako zrkadlo a nechávam na divákovi, aby sa v ňom uvidel a dopovedal si svoj príbeh. Moje obrazy sú najmä pre oči. Chcem, aby každý môj obraz bol natoľko esenciálny, že nepotrebuje ďalšie dopovedanie," tvrdí D. Sadovská, ktorá však svojim obrazom dáva neobvyklé názvy - Tento obraz nie je "Bez názvu", Padnutý anjel, Anjel zadržiavajúci dych, aby ho bolo vidieť. Farba a ľudské telo sú najdôležitejšie motívy autorky, ktorá pri jednom zo svojich obrazov presviedča, že "Oko nikdy neklame, ale nikdy nehovorí pravdu..." Dorota Sadovská nikdy nehovorí všetko. Záleží na vnímavom divákovi, aby do jej éterických obrazov ponoril svoju dušu.