Kým bývalá vláda Maďarska socialistického premiéra Gyulu Horna presvedčila európske spoločenstvo, že Maďarsko je vhodným kandidátom na členstvo v EÚ a NATO, tak Hornov nástupca, mladý a ambiciózny Viktor Orbán, si možno bude môcť pripísať zásluhu za prijatie Maďarska za plnoprávneho člena únie. Že by sa tak mohlo stať na konci jeho funkčného obdobia v roku 2002, to predsedovi strany Fidesz-Maďarská občianska strana (MPP) potvrdili v priebehu týždňa predstavitelia hneď dvoch významných európskych krajín, Francúzska a Rakúska. Francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý vo štvrtok prijal Orbána a ministra zahraničných vecí Maďarska Jánosa Martonyiho v Paríži, i rakúsky vicekancelár Wolfgang Schüssel, ktorý bol tento týždeň v Budapešti, sú toho názoru, že už tento rok, pred skončením procesu screeningu, by sa mali začať rokovania o vstupe a Maďarsko považujú za dobre pripraveného kandidáta. Rozhovormi s týmito dvoma predstaviteľmi odštartoval Orbán aktivitu novej vlády na poli zahraničnej politiky, v ktorej už nikto nebude spochybňovať, že Maďarsko patrí do Európy, a preto bude môcť do vzťahov s úniou vstupovať zo sebavedomej pozície reprezentanta národných záujmov - tak ako to Orbán sľúbil voličom. Po návšteve vo Francúzsku maďarský premiér v tejto súvislosti vyzdvihol, že nie je ťažké nájsť spoločnú reč v európskych záležitostiach s krajinou galského kohúta, veď aj ona by si želala vytvorenie Európy silných národov. Kým v samotnej únii ešte nebola uzavretá diskusia o tom, či bude štrukturálna reforma predchádzať rozširovaniu, alebo oba procesy budú prebiehať paralelne, rakúski i francúzski predstavitelia ubezpečovali Orbána, že proces reforiem prijímanie kandidátov nezdrží. Kým Martonyi v Paríži vyzdvihoval, že z hospodárskeho hľadiska musí priniesť vstup pre Maďarsko viac výhod ako nevýchod, tak k ďalšej kľúčovej otázke integračnej politiky Maďarska - a to k osudu maďarských menšín, ktoré by po páde schengenskej opony ostali mimo hraníc zjednotenej Európy, sa zatiaľ na medzinárodných stretnutiach nik nevyslovoval. Pred voľbami i po nich maďarskí politici viackrát zdôraznili, že by si veľmi želali, aby sa krajiny s početnou maďarskou menšinou (ide predovšetkým o Rumunsko a Slovensko) stali členmi únie, pričom v opačnom prípade budú presadzovať výnimku z pravidiel cezhraničného pohybu osôb pre občanov maďarskej národnosti týchto krajín.
Na rokovaniach s rakúskym vicekancelárom v stredu bolo témou aj Slovensko, pričom obe strany vyzdvihli dôležitosť jeho prijatia ako do EÚ, tak aj do NATO z hľadiska integrity a stability regiónu. Potvrdili pripravenosť prispieť k tomu, aby Slovensko splnilo kritériá na vstup do hospodárskeho i obranného spoločenstva, Rakúsko však poprelo, že by malo záujem robiť sprostredkovateľa v maďarsko-slovenských vzťahoch. Ich ďalší rozvoj, ako už viackrát v minulosti povedal maďarský premiér, závisí od výsledku slovenských volieb, a preto si na ne "treba počkať".
