on Bonaparte, rímsky správca Pilát Pontský, diktátor Benito Mussolini či admirál a dobyvateľ severného pólu Robert E. Peary. Fyziognomické predpoklady - zavalitá postava, oválna tvár s prenikavými hnedými očami, ale zároveň so sympaticky mäkkými rysmi - ho priamo predurčili na stelesňovanie psychicky postihnutých, citovo frustrovaných, zakomplexovaných, charakterovo záporných a násilníckych mužov: vydieračov, intrigánov, vrahov. Jeho meno je Rod Steiger a na televízne médium je rovnako ako Bacallová tvrdý. "Irituje ma rad mladých amerických hercov, ktorí sa ma pýtajú, ako sa majú stať televíznou hviezdou. Panebože, čo len to je za ambíciu? Tak im dávam odpoveď: Nechajte si narásť ešte dve nohy, chvost a staňte sa psom Lassie, keď chcete mať zaručené miesto v televízii." Sám cíti generačné rozdiely medzi súčasnými adeptmi na herectvo a klasickou školou, do ktorej vedľa seba radí napríklad Marlona Branda. "My sme sa iba učili, že to, čo nám predloží scenárista, sa nedeje postave, ale mali by sme uveriť, že sa to deje nám. Ak začnete prijímať problémy postavy, stanete sa ňou. A práve z tejto osobnej identifikácie mohla vzniknúť nová, emocionálnejšia herecká škola. Podstatou herectva je totiž vnímanie. Dnes už je štýl hercov individuálnejší, a tým aj viac vierohodný." Poprednými americkými hercami sú preto podľa neho práve tvorivé osobnosti - Dustin Hoffman, Robert De Niro, Al Pacino... "Dobrí herci nie sú hviezdami. Nemusia mať pekné telo ani tvár. Ale pre všetkých platí, že by mali začínať v divadle. To je základom hereckého umenia a nezáleží už na tom, či ho predvediete pred kamerou alebo nie. Mať divadelnú prípravu je potrebné. Prácou na javisku sa naučíte remeslo, zažijete kontakt s divákmi. Talent je však iba začiatok, samotný nestačí. Napríklad James Dean, ktorý bol mojím priateľom, mal úžasný talent. No v jednej scéne bol znamenitý a v druhej mu niečo chýbalo. Používal iba talent od Boha, bol to neucelený herec."
Rod Steiger pracoval ako zmrzlinár i šofér za 20 dolárov týždenne. "Verte mi, dostať poriadny honorár nie je ani v hereckej brandži ľahké. Producenti by radšej zomreli, ako by vám dali peniaze, ktoré si zaslúžite. Keby nemuseli, ani hercov neplatia. Mne netreba desiatky miliónov, chcel by som za rolu aspoň jeden. Myslím si, že to nie je až tak veľa," tvrdí Steiger, ktorý sa napriek neporovnateľnej dávke umeleckých schopností k závratným honorárovým sumám súčasných hviezd už asi nikdy nevyšplhá. Stále je však pripravený na všetko nové. Aj vo filme Zvieratká (Animals), ktorý spolu s Timom Rothom predstavil v Karlových Varoch, prijal ponuku výrazne nekomerčného a nezávislého charakteru. "Keby ma už nečakali žiadne náročné úlohy, premárnil by som svoj čas. Som ako starý hroch, mám rád výzvy. A zomrieť by som chcel pred kamerou. Je to môj sen. Mohlo by to byť aj bez kamery, ale najmä na vrchole nádhernej emócie. Keby boli bohovia láskavejší, všetci by sme zomreli pri vrchole sexuálneho styku."