Osudová hollywoodska diva Lauren Bacallová, ktorá spolu s americkým hercom Rodom Steigerom na 33. ročníku filmového festivalu v Karlových Varoch prevzala cenu za celoživotné dielo, nemohla za svet pochopiť gramatické zvraty neznámeho jazyka. Nešlo jej do hlavy, prečo ju moderátor tlačovej konferencie označil za ženu z Hollywoodu. "Čože? Holy Voodoo?" spýtala sa dotknuto, chápajúc vyskloňovanú mekku filmového umenia v preklade ako sväté voodoo. Zopárkrát sa pokúsila oponovať, že nie je žiadnou vyznávačkou okultizmu a napokon sa uspokojila s vlastným vysvetlením, že Hollywood je asi v češtine Hollywoodu. Lauren Bacallová je typickou ukážkou dámy, o ktorej možno povedať, že na svoj vek zďaleka nevyzerá. Vyžaruje energiu príznačnú pre rázne učiteľky alebo prísne staré mamy, nútiace vnúčatá dôkladne si upratať detskú izbu a umyť zuby. Pred objektívy fotoaparátov a kamier sa dostavila vždy až po úkonoch vizážistky, ktorú si sama vyžiadala z Prahy. Povesť nepríjemnej "rafiky", ktorá ju spočiatku na festivale sprevádzala, dokázala vyvrátiť šarmantným prejavom. "Mám rada filmy, ktoré nechávajú priestor fantázii a vzťahom medzi ľuďmi. Dávam prednosť čiernobielym filmom z čias, keď sa ešte nakrúcali príbehy o živote. Štúdiá sú teraz ako stroj na peniaze, zameriavajú sa na efekty, akoby nevedeli robiť nič iné, len kadejaké Smrtonosné zbrane tri, štyri, päť. Vedú ich biznismeni, ktorých nezaujíma kvalita. Sú síce aj výnimky, ale je ich veľmi málo," hovorí a veľký podiel viny na súčasnom hollywoodskom uvažovaní pripisuje televízii. "Ľudia pri obrazovkách zleniveli. Prepínajú jeden kanál za druhým, jednu situačnú komédiu nerozoznajú od druhej. Ale keď dostanú niečo na úrovni, poteší ich to. Zbytočne všetci hľadajú recepty na dobré filmy. Najlepšia na filmoch je dráma. To vzrušenie byť spolu s postavami a čakať, čo sa s nimi o chvíľu stane."
Úlohu osudovej ženy plnila Bacallová aj v súkromí po boku slávneho herca Humphreyho Bogarta. "Nedokážem prestať myslieť na obdobia s ním ani bez neho. Bohužiaľ, to druhé bolo dlhšie. Ale viem, že spomienky pôjdu so mnou až do hrobu. Žila som s ním takmer dvanásť rokov a mala som šťastie. Takí chlapi sa už nerobia. Bol jedinečný a pre mňa aj skvelý učiteľ toho, ako sa správať k novinárom. Vždy povedať, čo si myslím. A to ma často dostávalo do problémov. Po ňom prišlo divadlo, ďalší manžel - ten tiež nebol na zahodenie, ďalšie dieťa - z neho je takisto herec... Množstvo rokov som potom strávila sama. Preto som veľmi rozmaznaná a sebecká." Pred dvoma rokmi jej pomedzi prsty unikol Oscar, nominovaná bola za vedľajšiu úlohu vo filme Zrkadlo má dve tváre od režisérky Barbry Streisandovej. "Keďže všeobecne málo očakávam, nič som nečakala ani vtedy. Preto som ani nebola prekvapená, keď som sošku nedostala. Tešila som sa z nominácie, bola to pre mňa česť. Moje deti to rozrušilo viac ako mňa. Keď som prehrala, všetci sa hnevali, ale venovali mi ešte väčšiu pozornosť, ako keby som bola zvíťazila." Úlohu Streisandovej matky považuje za svoju najlepšiu za posledné roky. "V amerických filmoch dnes chýba romanca. Dúfam, že aspoň tu a tam sa čosi objaví, ale dobrého je veľmi málo," vraví herečka, ktorá sa sama považuje za zmes slovanského pôvodu. "Mama sa narodila v Rumunsku, otec bol Poliak a neviem, čo ešte, lebo nás doma dosť otravoval. Ďalej mám čiastočne francúzsky i ruský pôvod. Mám sa naučiť po česky a nakrúcať tu?"
