pri ilegálnych prezidentských voľbách v tejto juhosrbskej provincii. Belehrad aj medzinárodné spoločenstvo považujú voľby v tzv. Kosovskej republike a takisto aj orgány, ktoré si kosovskí Albánci vytvorili po zrušení autonómie na začiatku 90. rokov, za ilegálne. Zakladajúca schôdza parlamentu v Prištine vyvolala zásah srbskej polície, ktorá prišla k budove Demokratického zväzu Kosova (DSK), hlavnej politickej strany kosovských Albáncov, kde sa konalo zasadanie, v dvoch obrnených vozidlách a v dodávkovom aute. Policajti budovu obkľúčili a niektorí príslušníci vnikli aj dovnútra a nariadili poslancom, aby sa rozišli. V tom čase však už bol parlament ustanovený, poslanci zložili prísahu a bolo zvolené jeho vedenie. Na zasadaní zložil prezidentskú prísahu aj Rugova. Podľa jedného z poslancov nebol zásah srbskej polície brutálny, nedošlo k násiliu, ani k zatýkaniu. DSK dúfa, že začatie práce parlamentu podporí slabnúcu pozíciu Rugovu, ktorého snahu o pokojnú cestu na dosiahnutie nezávislosti tvrdo odmieta Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK), ktorá začala ozbrojený boj za dosiahnutie tohto cieľa a v súčasnosti už kontroluje viac ako tretinu územia Kosova.