Na čas sa tak povstalci z SPLA zriekli útokov vo vojne proti vláde tejto najrozľahlejšiej a kultúrne nesúrodej krajiny Afriky, v ktorej sa s dlhou históriou nepriateľstva stretáva arabský sever a čierny juh kontinentu. SPLA, ktorá reprezentuje prevažne kresťanský a čierny juh, však upozornila, že jej snaha uľahčiť humanitným organizáciám distribúciu pomoci do tých častí krajiny, ktoré kvôli suchám, bojom a izolovanosti od priemyslených častí trpia najviac, nijako nesúvisí s ich konfliktom s vládou a zároveň si osobujú právo brániť sa ich útokom. Moc je v Sudáne v rukách vyznavačov islamu svetlejšej pleti, ktorí obývajú civilizovanejší sever krajiny a k prímeriu sa zatiaľ nepridali ani ostatné frakcie bojujúce medzi sebou na juhu. Predstavitelia svetových humanitárnych organizácií toto povstalecké rozhodnutie samozrejme privítali. Podľa nich však to, čo v skutočnosti potrebuje Sudán, kde podľa informácií Svetového programu výživy (WFP) 2,6 milióna ľudí trpí podvýživou a na juhu až 60 percent obyvateľstva, je trvalé a stabilné politické riešenie. Tento cieľ, dosiahnuť po 15 rokoch občianskej vojny defenitívny mier medzi severom a juhom, brániacim sa islamizácii, priviedol regiónu aj zástupcu EÚ, štátneho tajomníka britského ministerstva zahraničných vecí Dereka Fatchetta. Humanitárne prímerie povstalcov je vlastne prvým úspechom jeho ťažkej misie.
Po získaní nezávislosti v roku 1956 riadili Sudán striedavo civilné a vojenské vlády. Krajina má dlhú históriu občianskych vojen, porušovanie ľudských práv a násilie sú bežnou súčasťou života jej obyvateľov. V 90. rokoch vláda bežne bombardovala civilné ciele na juhu krajiny. Od roku 1983 tu prišlo o život 1,2 milióna ľudí a vojna stojí vládu denne 1,5 milióna dolárov. Mierová dohoda v roku 1972 ukončila prvú občiansku vojnu po vyhlásení nezávislosti a znamenala krok smerom k federalizmu, napätie medzi severom a juhom však vyústilo v 80. rokoch do ďalšieho násilia. Konflikt sa ešte vyostril , keď v roku 1983 vtedajší prezident Gaafar Muhammad Nimerí zaviedol islamský zákonník šaríja aj na kresťanskom a animistickom juhu. O tri roky neskôr bol zosadený v krvavom vojenskom prevrate a nová vláda zmiernila aplikáciu týchto zákonov na juhu. V roku 1989 sa v ďalšom vojenskom prevrate dostáva k moci generál Omar Hasan Bašír a zakazuje všetky politické strany. Aj keď v roku 1991 dal južným provinciám právny systém nezávislý od islamského zákonníka a istý stupeň autonómie, čo sa týka riadenia vnútorných záležitostí, nemoslimovia na severe sa naďalej museli riadiť podľa islamských zákonov. V roku 1997 prezident uzavrel mierovú dohodu s piatimi sudánskymi frakciami a prisľúbil usporiadanie referenda o štatúte juhu do troch rokov. Aj keď mierové rokovania o podobnej dohode s prestávkami prebiehajú aj s SPLA, dosiaľ vždy stroskotali na otázke odluky štátu a náboženstva
