Myšlienka letu prvého slovenského kozmonauta do vesmíru bola politickým rozhodnutím, o ktorom sa prvé informácie objavili vlani po rokovaní ruského premiéra Viktora Černomyrdina a slovenského premiéra Vladimíra Mečiara v Bratislave. Na jeseň dostala Ruská kozmická agentúra (RKA) oficiálnu žiadosť zo Slovenska a po jej schválení sa začal výber kandidátov. Do posledného kola, ktoré už znamená samotnú prípravu kozmonautov v Hviezdnom mestečku pri Moskve, sa dostali štyria, ktorých verejnosti predstavili 2. marca tohto roka, teda presne v deň 20. výročia letu prvého československého kozmonauta Vladimíra Remeka do vesmíru. Išlo o špičkových pilotov nadzvukových lietadiel Ivana Bellu, Michala Fuliera, Miroslava Grošafta a Martina Babjaka, z ktorých testami hlavnej lekárskej komisie ruského ministerstva obrany a ministerstva zdravotníctva prešli I. Bella a M. Fulier. Nižší a mladší mjr. Ivan Bella (1964) sa narodil v Brezne a má dve deti. Vyšší a starší pplk. Michal Fulier (1955) sa narodil v Českom Těšíne a má takisto dve deti. Ivan Bella mal zo začiatku trochu smolu. Ešte pri predstavovaní v Bratislave na otázku novinárov, či si myslí, že let na 12 rokov starú orbitálnu stanicu sprevádzanú neustálymi poruchami je bezpečný, odpovedal, že Mir je v stopercentnom stave, lebo sa na ňom urobila generálna oprava všetkých dôležitých častí. Hneď na druhý deň však z Miru hlásili krízovú situáciu. Kozmonauti oblečení do skafandrov a vybavení príslušnými kľúčmi začali otvárať poklop, ktorým vychádzajú do otvoreného priestoru. Veliteľ posádky T. Musabajev a palubný inžinier N. Budarin mali opraviť slnečné batérie, ktoré boli poškodené pri kolízii Miru s nákladnou loďou Sojuz 25. júna 1997. Vtedy sa okrem panelov slnečných batérií poškodil aj plášť modulu Spektr. Dvere do vesmíru však ostali zatvorené a obaja nútene ostali v hlavnej časti stanice spolu s americkým kozmonautom A. Thomasom, lebo sa zasekla "zámka". V stredisku letov sa začali potiť a škrípať zubami, príkaz však znel jednoznačne: "Otvoriť za každú cenu akýmkoľvek spôsobom". Budarin to zobral doslovne a použil silu. Mal jej asi veľa, lebo postupne zlomil všetky tri kľúče, no poklop sa ani nepohol. Zo Zeme prišiel iba strohý príkaz: "Zrušiť výlet do kozmu a vrátiť sa do hlavnej časti". Bolo 3. marca a najbližšia príležitosť sa naskytla až po 17. marci, keď k stanici priletela nákladná loď s potravinami a vodou, na ktorej boli aj náhradné kľúče. Dvanásťročná orbitálna stanica Mir, ktorá mala pôvodne slúžiť päť rokov, mala od začiatku svojej činnosti okolo 1500 porúch a podľa odborníkov je asi 300 neopraviteľných. Naposledy sa pokazil centrálny počítač 31. mája tohto roka. Porucha centrálneho počítača znamená stratu orientácie stanice a len za vlaňajší rok sa centrálny počítač pokazil sedemkrát. Let a príprava slovenského kozmonauta na orbitálnu stanicu Mir mali podľa pôvodnej verzie stáť asi 15 miliónov dolárov, čo sa má hradiť v rámci deblokácie ruského dlhu voči Slovensku. Vedecký program je vyčíslený na 8 miliónov korún a hradiť ho bude slovenská strana. Koncom mája tohto roku premiér Mečiar uzavrel v Moskve medzivládnu dohodu. Doteraz sa však oficiálne nezverejnilo, aká suma sa v skutočnosti odpíše z ruského dlhu. Na verejnosť totiž prenikli informácie, že pôjde až o 20 miliónov dolárov (vyše 700 miliónov korún), no štátny tajomník ministerstva obrany Jozef Gajdoš, ktorý bol pri podpisovaní zmluvy, nechce skutočnú sumu zverejniť.
Autor: rf
