II. dodatočne ako darček na narodeniny." Éra Alžírčana Noureddina Morceliho sa tak definitívne blíži ku koncu a začína sa El Guerroujova. Prvý diel Zlatej ligy v Oslo minulý týždeň rekord nepriniesol, druhý už áno, a to ešte presne v deň narodenín šéfa svetovej atletiky a navyše Taliana Prima Nebiola. El Guerrouj však v blahoželaniach dal prednosť svojmu kráľovi. Svoj prvý svetový rekord na otvorenej dráhe (v hale už zabehol dva na 1500 m a míľu v roku 1997) dosiahol skvelým spôsobom, keď zvyšok sveta deklasoval o takmer päť sekúnd a z rekordu ubral časom 3:26,00 až 1,37 s. Posledných 300 m zabehol za 39,66! Vzhľadom na problémy talianskej televízie, ktorá počas celého prenosu nedokázala dostať na obrazovku informáciu o čase z renomovanej firmy Seiko, však ani televízni komentátori nevedeli, ako rýchlo sa beží, a oficiálne potvrdenie rekordu prišlo až po 20 minútach. Našťastie to vedel 23-ročný Maročan, štvrtý z osmičky bratov, rodák z Berkane, ktorý žije v Rabate. "Teraz prichádza čas Hichama, predtým boli éry Aouitu a Morceliho. Všetci sme však moslimovia, všetci sme bratia. Som prešťastný. Tento rekord bol mojím veľkým cieľom. Všetko bolo perfektné. Počasie, dráha, moja forma. Musím sa však priznať, že som tak trocha rekord aj čakal. Vlani som tu v Ríme zabehol 3:30 a pršalo. Mojím cieľom je teraz 3:24. Chcel by som tento čas dosiahnuť ešte v tomto roku. Ak sa mi to nepodarí, bude to Božia vôľa. Prídem aj o rok a skúsim to znova," tvrdil po pretekoch vlaňajší majster sveta z Atén. To, že sa z Hichama stal rekordér, má na svedomí jeho matka. V detstve v Berkane najradšej hrával futbal, kým neprišlo rozhodujúce slovo mamy. Tej sa nepáčilo, že sa malý Hicham vracal z ihriska celý špinavý. Koniec s futbalom, hľadaj si iný šport, rozhodla. Vášeň pre najpopulárnejší šport mu však ostala: "Bol som veľmi hrdý na naše mužstvo, ktoré hralo na MS vo Francúzsku. Hrali veľmi dobre a nešťastne vypadli. Dúfam, že o štyri roky bude Maroko opäť pri tom." Hicham El Guerrouj prehral v rokoch 1996 (po páde vo finále OH) a 1997 (v pomalých pretekoch vo finále Grand Prix) z 26 štartov len dvakrát. Navyše vo finále GP v roku 1996 v Miláne po prvýkrát zdolal Morceliho a prerušil jeho štvorročnú míliarsku nezdolateľnosť. V tomto roku triumfoval v Hengelo, St. Denis, Oslo a Ríme. Už dnes by sa mal v Nice stretnúť v priamom dueli s Morcelim, práve na tom istom štadióne, na ktorom Alžírčan zabehol v roku 1995 (12. júla) v utorok prekonaný svetový rekord na 1500 m.