BRATISLAVA (SITA) - Slovensko doteraz stratilo približne 14 % svojej cenovej konkurencieschopnosti od januára 1995, keď saldo obchodnej bilancie oscilovalo okolo nuly. Kvalita slovenských produktov sa pritom v tomto období dramaticky nezvýšila a mohla by zodpovedať približne 4-percentnému cenovému rastu. Devalvácia vo výške 10 % by tak mohla priniesť vyrovnanosť v bilancii zahraničného obchodu. V poslednom týždennom vydaní Going East Weekly to konštatoval vedúci analytik Tatra banky J. Tóth. "Nemeníme svoje očakávania, že k devalvácii nedôjde až do volieb koncom septembra," uviedol. Pravdepodobnosť 10-percentnej devalvácie však po septembri vzrastá (hoci nie je istá), pričom by ju mohla ovplyvniť z dlhodobejšieho hľadiska konzervatívna finančná politika. J. Tóth upozornil na skutočnosť, že slovenská koruna devalvovala naposledy v roku 1993 a odvtedy je najstabilnejšou menou v regióne. V apríli vzrástol deficit bežného účtu platobnej bilancie podľa neoficiálnych údajov na 25 mld Sk, čo predstavuje 11,1-percentný podiel na HDP. Ako skonštatoval J. Tóth, je to obavy vzbudzujúci znak pokračovania vonkajšej nevyrovnanosti slovenskej ekonomiky. Údaje o vývoji maloobchodných cien naznačujú výrazný domáci dopyt, ktorý vzhľadom na neelastickú ponuku môže viesť k podstatnému rastu obchodného deficitu. V máji stúpli maloobchodné ceny medziročne o 11,3 %, pričom za prvých päť mesiacov bol zaznamenaný v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka rast o 9 % na 148 mld Sk. Za celý uplynulý rok pritom predstavoval iba 4,9 %. Index spotrebiteľských cien stúpol v júni o 7,4 %, keď mesačný rast dosiahol 0,1 %. Infláciu posilnil rast cien cukru a produktov z neho vzhľadom na zvýšenie minimálnej ceny v apríli. "Avizovaný rast cien múky a chleba by mohol viesť k ďalšiemu rastu inflácie. Zostávame však pri našich odhadoch, že koncom roka by inflácia mala dosiahnuť 7,2 %," dodal Tóth.