Na záver divadelnej sezóny v nitrianskom Divadle A. Bagara uviedli hru A. N. Ostrovského Vlci a ovce. Tento názov však na fermane divadla nenájdete. Ostrovského hra sa skrýva za šťavnatým a možno aj divácky lákavejším názvom ...hráme duráka! Inscenáciu naštudoval ukrajinský režisér V. Kozmenko - Delinde, ktorý sa po ukončení Kyjevského inštitútu dramatického umenia a po úspešnej spolupráci s viacerými ukrajinskými a ruskými divadlami (medzi nimi aj presláveného MCHAT-u) koncom osemdesiatych rokov usadil na Slovensku a zaslúžil sa o profiláciu Ukrajinského národného divadla, hosťoval po prvý raz. Na javisku rozohral skutočný kolotoč mužsko-ženských, partnerských vzťahov, kolotoč ľudských prejavov a pudov, kolotoč dosiahnuteľných i nesplniteľných túžob. Postavy z Ostrovského hier charakterizuje režisér ako "charaktery a postavy, ktoré akoby pozabudli, že vôbec existuje Boh a Čert. Existujú v realite všedného dňa a každodennosti. V obkľúčení raňajok, obedov, peňažných transakcií - v riešení bežných a neraz aj banálnych životných otázok a problémov". V tomto duchu pristupoval aj k výkladu Ostrovského hry a vymodelovaniu postáv. Režisérovi v prvom pláne nejde o príbeh, ale o zobrazenie postáv v konkrétnych životných situáciách. Vynaliezavými mimoslovnými prostriedkami ozvláštnil dramatické situácie, korešponduje s ich vnútorným zmyslom (využil pritom ruské piesne, tanec ...). Je škoda, že úroveň štylizácie jazyka počas predstavenia kolísala. Trojhodinová inscenácia je miestami dynamická, presýtená nápadmi, miestami však divákovu pozornosť neudrží. V inscenácii dominujú kostýmy Alexandry Gruskovej. Jej meno sa po každej nitrianskej inscenácii skloňuje len v superlatívoch. Ani tentoraz nie je tomu inak. Všetky postavy obliekla veľmi premyslene, rafinovane, dobovo rozmanito a typovo výstižne. Ostrovského inscenácia opäť zviditeľnila skutočnosť, že v nitrianskom divadle vyrastá kvalitná generácia mladých, typovo odlišných hercov. Vynikajúce ženské herecké výkony L. Lapišákovej v postave Glafiry, L. Barilíkovej ako Kupavinovej či mladej poslucháčky konzervatória M. Zelmanovej ako Tichonovny. Aj E. Pavlíková v postave statkárky Murzaveckej v prekrásnej, žensky príťažlivej čierno-ligotavej aristokratickej róbe vystihla tón inscenácie a mladším kolegom prihrávala. Marek Majerský svojím kukurovským sebaistým prejavom (statkár Berkutov) nenechá nikoho na pochybách, prečo láme ženské srdcia a ľahko získava výhodné postavenie. M. Labuda ml. v postave Murzaveckého rozohral polohu hravého malého človiečika oddaného svojmu osudu. Postavu sudcu Lyňajeva si so sebe vlastnou chuťou objavovať vždy niečo nové premiérovo zahral dramaturg inscenácie S. Sprušanský. Vynikajúca scénická hudba s minimalistickým podtextom (Marek Piaček) inscenáciu dynamizovala. Ostrovského hra v nitrianskom naštudovaní smeruje do ľahkej irónie, keď čestný zmierovací sudca Lyňajev si na konci inscenácie posťažuje: "Áno, na svete sú vlci a ovce, vlci a ovce." Stačí ich len včas rozpoznať.

Autor: SILVIA HRONCOVÁ (Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)