ho zväzu vystriedali strach Západu z jadrového útoku obavy z radiácie, priemyselného znečistenia životného prostredia, z chorôb a sociálnych nepokojov. Polostrov Kola, obmývaný vodami Barentsovho mora, je domovom strategicky umiestnených vojenských prístavov, sviežich lesov a nehostinnej tundry. Kola, ponúkajúca ruskému námorníctvu námorný koridor do severného Atlantiku, je jediným miestom, kde Rusko hraničí s Európskou úniou (EÚ) - Fínskom - či Severoatlantickou alianciou (NATO) - s Nórskom.

Len máloktoré hranice medzi štátmi ponúkajú väčší kontrast, pokiaľ ide o životnú úroveň. Fíni a Nóri zarábajú asi 30-násobne viac ako ich susedia na Kole. Dobré pracovné príležitosti tam zmizli po ukončení studenej vojny zároveň s poklesom ruských výdavkov na vojenské účely. Fiina Torčinková sa na trhu snaží zarobiť si na živobytie predajom topánok. Predtým pracovala dvanásť rokov ako fotografka. "Zarobím dosť na to, aby som si mohla kúpiť chlieb a keď mám šťastie, aj trochu masla," hovorí. Polostrov Kola, kedysi základňa mocnej ruskej severnej flotily, je stále ešte domovom 155 jadrových ponoriek, i keď 71 z nich sú už len vraky. Má tiež osem atómových ľadoborcov. A práve tieto chátrajúce plavidlá robia ťažkú hlavu západným susedom polostrova. Správa nórskej organizácie ochrancov životného prostredia Bellona z roku 1996 konštatuje, že približne dve tretiny jadrového odpadu, ktorý bol zhodený do svetových oceánov, sa nachádzajú práve v blízkosti Koly.

Nórsko, druhý najväčší svetový producent ropy, vynaložilo približne 21 miliónov amerických dolárov na ekologické projekty týkajúce sa polostrova. Podobné projekty realizuje aj Európska únia a USA. Severské krajiny, predovšetkým Nórsko, rozširujú projekty ochrany životného prostredia o programy podpory kolabujúceho systému lekárskej starostlivosti a sociálnych služieb na Kole. Pre obyvateľov polostrova je dôležitejšie bezprostredné prežitie ako dlhodobé nebezpečenstvo ožiarenia a znečistenia životného prostredia. Dokonca ani tí, ktorí majú prácu, nedostávajú často plat. Nezamestnaní sa nemôžu spoliehať na sociálnu sieť, pretože tu prakticky neexistuje.

Život v tundre môže byť extrémne tvrdý. Niektoré domy v oblastiach, kde v zime klesajú teploty v noci až na mínus 40 stupňov Celzia, ostávajú bez dodávok tepla. Pracovných príležitostí je nedostatok, peňazí na jedlo málo a lieky často nie sú k dispozícii. Tunajší muži sa dožívajú v priemere iba 47 rokov a ženy necelých 49 rokov. Je to o 30 rokov menej ako u ich severných susedov.

Autor: ČTK/AP