Od júla je účinný zákon o energetike, ktorý upravuje podnikanie v troch energetických odvetviach: vo výrobe a rozvode elektrickej enegie, v plynárenstve a v teplárenstve a upravuje postavenie štátnej energetickej inšpekcie. Tento zákon nahradil štyri zákony, ktoré do konca júna upravovali spomenuté odvetvia a inšpekčnú činnosť. Najstarší donedávna platný bol zákon o výrobe rozvode a spotrebe elektriny z 31. decembra 1957. V ňom sa v úvodnom ustanovení konštatovalo, že "plánovitý rozvoj národného hospodárstva vyžaduje zabezpečenie stáleho dostatočného predstihu rozvoja energetickej základne pred rozvojom ostatných odvetví národného hospodárstva". Treba pripomenúť, že v období raného socializmu (po roku 1960) boli energetické zdroje nedostatočné pre prevádzku vtedajšieho československého priemyslu, čo sa riešilo regulačnými opatreniami pri dodávke elektriny a niekedy aj mimoriadnym vypínaním. Elektrické prepojenie so susednými štátmi vtedajšieho socialistického spoločenstva sa iba budovalo a navyše žiadny z nich nemal prebytok zdrojov elektriny. Zákon z roku 1957 predpokladal, že výrobou energie sa zaoberá socialistický sektor patriaci takmer výlučne vtedajšiemu ministerstvu energetiky.
Nový zákon o energetike vychádza z princípov, ktoré sú zakotvené v Európskej energetickej charte, ktorú Slovensko ratifikovalo v roku 1995, z Asociačnej dohody k EÚ a zo smerníc EÚ pre energetiku. Obsahom princípov je zásada, podľa ktorej každý, kto splní zákonom predpísané podmienky, získa licenciu na výrobu, nákup, rozvod alebo tranzit elektriny alebo plynu, alebo na výrobu a rozvod tepla. Dalšia zásada spočíva v práve na pripojenie k energetickej sieti, ak sú splnené technické a ďalšie zákonom upravené podmienky. Z hľadiska podpory alternatívnych zdrojov energie je dôležitý princíp, aby vyrobená energia, napr. získaná z malej vodnej elektrárne, bola elektrorozvodnou spoločnosťou vykúpená, ak je to technicky možné a ekonomicky prijateľné. Toto ustanovenie presadila do zákona skupina opozičných poslancov. Zákon je vypracovaný v súlade s princípom minimalizácie zasahovania štátu do podnikania v energetike, má sa obmedziť na stav núdze, ktorý je v zákona definovaný. Do komplexnej právnej úpravy energetiky chýba ešte zákon o hospodárení s energiou, na ktorom sa pracuje, ale v tomto volebnom období nebude prijatý.
Zákon o energetike má štyri časti. V prvej sú upravené podmienky získania licencie, ktorú udeľuje ministerstvo hospodárstva (MH), najmä na výrobu a rozvod elektriny, plynu a tepla. V tejto časti je pozoruhodné ustanovenie, že ten, kto podniká pri výrobe elektriny alebo tepla na jadrových energetických zariadeniach, musí preukázať finančné krytie svojej zodpovednosti za možnú jadrovú škodu v zmysle Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou. Nositeľ licencie - prevádzkovateľ jadrovej elektrárne, musí tiež preukázať spôsob finančného zabezpečenia likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom. Je známe, že likvidácia jadrovoenergetického zariadenia sa musí vykonať po uplynutí technickej životnosti zariadenia, zhruba za 30 rokov.
Držiteľ licencie - dodávateľ energie, nemôže svojvoľne prerušiť alebo obmedziť dodávku energie. Zákon menuje prípady, keď je to možné, jeden z dôvodov je, keď odberateľ v priebehu dvoch mesiacov neuhradil zmluvne dohodnuté preddavkové platby alebo zúčtovanie dodávateľovi - držiteľovi licencie.
Pre majiteľov nehnuteľností je dôležité, že držiteľ licencie je oprávnený vstupovať na pozemky a okliesňovať stromy, v blízkosti ktorých vedie rozvodné zariadenie. V zákone je definovaná štátna regulácia energetiky ako vytváranie a podporovanie prostredia blízkeho konkurenčnému, chrániaceho spotrebiteľa a držiteľa licencie. Pod štátnou reguláciou sa myslí aj cenová regulácia energií, ktorá je v gestorstve ministerstva financií. Štátnu reguláciu v energetike ministerstvo hospodárstva vykonáva aj tým spôsobom, že dáva stanoviská na vládne záruky za úvery v rozhodujúcich investičných akciách.
Zákon definuje činnosť Slovenského elektroenergetického dispečingu a Slovenského plynárenského dispečingu. Elektroenergetický dispečing operatívne riadi elektrizačnú sústavu, zasahuje do prevádzky zdrojov už od výkonu 10 MW a do prevádzky sietí od napätia 220 kV vyššie. V druhej časti zákona sú bližšie definované právne, ekonomické aj niektoré technické podmienky na dodávku elektriny, plynu a tepla a pojmy z tejto oblasti.
Pozoruhodné je ustanovenia o dodávke elektriny, kde sa píše že dodávateľ elektriny je povinný pripojiť na verejný rozvod elektriny odberné zariadenie odberateľa elektriny, ak odberateľ uzavrel zmluvu o dodávke elektriny. Pritom vo všeobecnosti platí, že zmluva je uzavretá, ak nastane vôľa oboch zmluvných strán. Pretože jednou zo zmluvných strán je dodávateľ, ten môže svoju vôľu podmieniť svojimi požiadavkami, ktoré nie sú v zákone. Zákon garantuje odberateľom dodávku elektriny v dohodnutom množstve a kvalite.
Pre drobných odberateľov je zaujímavé ustanovenie, podľa ktorého vzdušnú prípojku odbočujúcu z verejného rozvodu nepresahujúcu dĺžku 30 m zriaďuje dodávateľ na svoje náklady, týka sa to však iba stavieb určených na bývanie. Dá sa predpokladať, že rozvodné podniky budú nútiť nových odberateľov, aby si vybudovali káblovú prípojku. V druhej časti zákona sú definované ochranné pásma od vonkajších elektrických vedení, v ktorých je zakázaná stavebná činnosť a výsadba vysokých porastov.
S paragrafmi druhej časti zákona, ktoré upravujú zásobovanie teplom, by sa mal oboznámiť každý, kto je pripojený na verejný rozvod tepla, teda nájomníci bytov a najmä ich správcovia. Je tu definovaný priamy odberateľ tepla (bytová správa, družstvo) a konečný spotrebiteľ - nájomník alebo vlastník bytu. Meraniu tepla je venovaný jeden paragraf, ktorý jednoznačne ustanovuje povinnosť dodávateľa merať teplo na odbernom mieste. Dodávateľ tepla zabezpečuje vybudovanie a udržiavanie meradla na teplo. V zákone však nie je definované, či a ako sa má merať teplo pre konečných spotrebiteľov, iba je ustanovená povinnosť merať spotrebu teplej úžitkovej vody. Dodávateľ tepla v zmysle tohto zákona je povinný zabezpečiť automatickú reguláciu množstva tepla v závislosti od klimatických podmienok a udržiavať hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu.
Tretia časť zákona sa venuje Štátnej energetickej inšpekcii, ktorá podľa zákona má sídlo v Trenčíne, okrem nej existujú krajské inšpektoráty. Tieto úrady sú súčasťou štátnej správy a vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákona o energetike a ďalších predpisov vydaných na základe tohto zákona. Môžu udeľovať pokutu až do výšky 20 mil. Sk. V štvrtej časti sa dáva lehota do konca júna 1999, v ktorej musia podnikatelia v energetike získať licenciu od ministerstva hospodárstva, inak nemôžu podnikať. Zákon o energetike vyníma podnikanie v energetike zo živnostenského zákona a ruší 12 právnych predpisov doteraz platných v energetických odvetviach.
Zákon o energetike odkazuje na rôznych miestach na 12 vyhlášok, ktoré majú podrobne upravovať niektoré právne a technické podmienky. V druhej časti zákona, kde sú upravené podmienky dodávky energií, sa odkazuje na 6 vykonávacích vyhlášok, ktoré má vydať ministerstvo hospodárstva. Na dotaz SME položený legislatívcovi MH JUDr. Andrejovi Gerstnerovi, kedy budú uverejnené vyhlášky vykonávajúce tento zákon, pán Gerstner povedal, že sa na nich pracuje. Gerstner vysvetlil, že legislatívny odbor MH je úzke hrdlo, cez ktoré prechádzajú všetky právne predpisy, ktoré sú v gescii MH, a v poslednej dobe pred vrcholiacim volebným obdobím sa ich nazhromaždilo veľa. Vo všeobecnosti s legislatívnou úpravou predpisov sú ťažkosti, lebo na Slovensku až na jednu komerčnú kanceláriu, ktorú vedie bývalá štátna úradníčka, nie sú právnici schopní právne predpisy tvoriť. Naproti tomu právnici radi zastupujú klientov v rôznych sporoch, ktoré vznikajú aj v dôsledku nevyhovujúcej legislatívy. Vo vyhláškach, na ktoré sa odvoláva zákon o energetike, je veľa technických pojmov a údajov, ktoré musia byť vyjadrené technicky správne a zároveň musia byť aj právne správne definované, upozornil Gerstner. Ďalej zdôraznil, že právna kontinuita v energetike aj napriek neexistencii vyhlášok je zaručená a zákon o energetike je vykonateľný aj bez týchto vyhlášok.
