v noci na pondelok počuť vlastného slova. Neustále trúbili autá, motorky a najrôznejšie húkačky, píšťaly a rohy. Z Eiffelovej veže vystreľovali mohutné reflektory svetlo na všetky svetové strany a parížske metro otvorilo svoje brány a vozilo zadarmo. Nočné nadšenie bolo však len vyvrcholením futbalového šialenstva, ktoré ovládalo Francúzsko už od nedeľného rána. Kto chcel sledovať finále na obrovskej obrazovke pred parížskou radnicou, mal smolu už približne od piatej popoludní, keď sa námestie nepriedušne zaplnilo dychtivými fanúšikmi. Francúzi boli od nadšenia bez seba, hromovým hlasom spievali Marseillaisu a chorálom "Allez les bleus" (Modrí do toho) neúnavne povzbudzovali svoj tím. Po poslednom hvizde ovládlo Paríž neopísateľné nadšenie a na Champs Elysées zamierili zo všetkých strán prúdy ľudí. Ohromný dav bol aj cez silu emócií prevažne veľmi priateľský, francúzski fanúšikovia si podávali ruky s brazílskymi a utešovali ich. No našli sa aj vandali, ktorí prevracali autá a pokúšali sa ich podpaľovať. Najnepríjemnejšia udalosť sa stala asi o tretej hodine ráno na Champs Elysées, keď pri havárii auta bolo zranených až 80 osôb, z toho 11 ťažko. Oslavujúci vytvorili ľudskú reťaz, aby sa záchranka mohla dostať k zraneným. (Podrobnejšie o tomto nešťastí na 11. strane). Tieto francúzske oslavy sú najväčšími od roku 1944, keď Francúzsko oslavovalo Deň oslobodenia. Vtedy sa po Champs Elysées pohybovalo asi jeden a pol milióna ľudí.