moskovskej schôdzky ruskej delegácie so zástupcami Medzinárodného menového fondu (MMF). Na celkovej sume 14,8 miliardy by sa MMF mal podieľať sumou 12,5 miliardy, Svetová banka sumou 1,7 miliardy a Japonsko by malo prispieť 600 miliónmi dolárov. O výške pomoci, ktorá by mala Rusku dovoliť prekonať finančnú krízu, i jej podmienkach, informoval novinárov zástupca ruskej strany Anatolij Čubajs. Ruská vláda v nedeľu na záver týždeň trvajúcich rokovaní oznámila, že je pripravená podpísať dohodu s medzinárodnými finančnými inštitúciami o poskytnutí spomínanej pomoci. Experti posudzujú danú pomoc ako rozhodujúcu pre záchranu rubľa pred devalváciou a pred pádom ruského kapitálového trhu. Moskva pôvodne žiadala 10 až 15 miliárd dolárov pomoci.
Ruského premiéra Sergeja Kirijenka správa zastihla v Tokiu, kde včera začal dvojdňovú oficiálnu návštevu Japonska. Je to vôbec prvýkrát od nadviazania bilaterálnych vzťahov v polovici minulého storočia, čo predseda ruskej vlády prišiel na návštevu krajiny vychádzajúceho slnka. Ruského hosťa privítal na tokijskom letisku Haneda minister zahraničných vecí Keizo Obuči a následne po prílete ho prijal aj cisár Akihito. Stredobodom plánovaných politických rozhovorov s premiérom Rjútarom Hašimotom a poprednými predstaviteľmi vlády a hospodárstva je ruská finančná kríza, ako aj otázky vzájomných hospodárskych vzťahov. Rokovania sa sústredia aj na dohodu o ochrane investícií. Je však ťažké predpovedať, ako rozhovory ovplyvní včerajšia Hašimotova demisia po prehratých voľbách.
