PARÍŽ (ČTK) - Už po tretí raz nastupoval v nedeľu Zinedine Zidane na svoje veľké finále. Pred tým, ako v drese francúzskej futbalovej reprezentácie vkročil na pôdu MS na Stade de France, zohral dva neúspešné pokusy o zisk trofeje Ligy majstrov. To bolo v čierno-bielo pruhovanom drese Juventusu. Hneď ako sa pracovitý záložník v tomto roku vyzliekol z "väzenského", vedel, že ho doma čaká tvrdá práca. Musí doviesť tím Francúzska, k spokojnosti domáceho publika, čo najďalej. Mnohí ho už počas turnaja odpísali, predovšetkým po červenej karte so Saudskou Arábiou. Zidane niesol zbytočné vylúčenie veľmi ťažko. Oslavy jeho 26. narodenín, ktoré mu vystrojili spoluhráči deň pred zápasom s Dánmi, s jeho chmúrami ani nepohli. Liečivým balzamom preňho bol až, pre neho doslova, zlatý gól z kopačky Blanka, ktorým sa Francúzsko kvalifikovalo do štvrťfinále s Talianskom. Vytrestaný Zidane vybehol s túžbou odčiniť svoj hriech, ktorý mohol Francúzov stáť veľmi veľa. Celkom sa mu to podarilo až vo finále. Dva góly hlavou, ktorú radšej využíva pri vymýšľaní útočných manévrov, nečakal ani on sám. Ale ešte pred triumfálnymi oslavami, pri ktorých večne uzavretý a tichý "Zizou" vystrájal pred tisíckami zrakov ako malý chlapec, si bol dobre vedomý, čo dokázal. "Viem to, dal som dva góly a sme majstrami sveta. Je to prekrásne," povedal po zápase. Jeho góly, ktoré padli v rozpätí 18 minút, sú druhým najrýchlejším párom gólov vo finále MS. Rýchlejší bol len Talian Colaussi vo finále šampionátu 1938, keď v Paríži (mesto rýchlych gólov?) pokoril obranu Maďarov v priebehu 11 minút. Ešte rýchlejšie sa Zidane dvakrát zapísal do streleckej listiny pri svojom debute v modrom drese s trikolórou. To sa písal august 1994 a do Bordeaux prišli futbalisti Českej republiky. Zidane prišiel na ihrisko na posledných 25 minút a takmer prehratý zápas stačil v závere dvoma zásahmi v priebehu štyroch minút vyrovnať.
Hoci sa narodil v Marseille, v prístavnom meste s futbalom nezačal. Syn alžírskych prisťahovalcov sa v školskom veku chodil pozerať na marseillský Vélodrome, kde obdivoval predovšetkým hru uruguajského záložníka Francescoliho. Jeho vzor mu natoľko prirástol k srdcu, že pred tromi rokmi pri vyberaní mena pre svojho syna dlho nerozmýšľal a dal mu meno svojho vzoru: Enzo. Svoj život akoby si naplánoval do štyroch cyklov. S ligou začal v Cannes a po štyroch rokoch sa presunul do Girondins Bordeaux. Tam zažil prekrásnu jazdu Pohárom UEFA, ktorá sa skončila až vo finále s Bayernom Mníchov. Nemecký celok síce Bordeaux porazil, skupina okolo Zidaneho, Dugarryho a Lizarazua však v Európe zanechala dobrý dojem. Na záložníka s rednúcimi vlasmi si iste dodnes spomínajú aj hráči Slavie, ktorí Girondins podľahli v semifinále. Zidanove technické kúzla totiž uhranuli už mnohých obrancov. Jeho umenie si všimli aj lanári z Juventusu Turín. Po štvorročnom pôsobení sa Zidane sťahoval do Turína, kde podpísal, ako inak, zmluvu na štyri roky. Z nej mu už uplynuli dva roky, v ktorých sa vždy radoval zo zisku majstrovského titulu a dvakrát odchádzal sklamaný z finále Ligy majstrov.
V nedeľu sa mu v St. Denis podobné pocity vyhli oblúkom a Zidane odvrátil pochybnosti, že nie je mužom pre veľké zápasy. Francúzsko po prvý raz vyhralo titul majstra sveta a predovšetkým jeho zásluhou zdolalo Brazíliu. Zidane sa stal hrdinom svojej krajiny a dostal prezývku Kráľ Zinedine I., ktorú prevoláva celá krajina. Nový kráľ svetového futbalu má mandát - na štyri roky.
