pozerať aj Dán Michael Laudrup, pre ktorého bol šampionát vo Francúzsku rozlúčkou s bohatou reprezentačnou kariérou. A krajší lesk jeho posledná púť v národnom drese ani nemohla mať. Hoci jeho tím podľahol vo štvrťfinále Brazílii 2:3, opúšťal starší z bratov Laudrupovcov (o 5 rokov mladší Brian oblieka dres Glasgowu Rangers) so vztýčenou hlavou. Už samotný postup Dánov medzi osem najlepších bol podľa mnohých odborníkov prekvapením a proti Brazílčanom zohrali severania asi najlepšiu partiu MS, po ktorej kvality oboch bratov Laudrupovcov vyzdvihol aj tréner "kanárikov" Mario Zagallo. "Stále si nedokážem predstaviť, že moja kariéra je na konci," vyhlásil po zápase sympatický Michael. "Ešte to bude nejaký čas trvať, než si na to zvyknem. Každopádne v dueli s Brazíliou sme dánskemu futbalu urobili parádnu reklamu," dodal s hrdosťou v hlase. Po boji vhodil poslednýkrát červenobiely dres s číslom 10 medzi fanúšikov, ktorí mu na štadióne Beaujoire pripravili dojemnú rozlúčku. "Sme červení, sme bieli - sme dánsky dynamit," spievali mu jeho spoluhráči.
Tridsaťštyriročný Michael Laudrup patril posledných pätnásť rokov k absolútnej európskej špičke. Jeho len ťažko opakovateľná dráha sa začala pred 21 rokmi v Bröndby Kodaň, keď o vtedy trinásťročné "zázračné dieťa" prejavil záujem holandský veľkoklub Ajax Amsterdam. "Ešte má čas," odkázal slávnemu klubu otec Finn Laudrup, bývalý reprezentant so skúsenosťami z rakúskej ligy. Ajax sa vysnenej posily napokon dočkal, ale so značným oneskorením. Z Bröndby putoval talentovaný hráč do konkurenčného FC Kodaň, odkiaľ sa neskôr vydal na púť po zahraničných kluboch, o akých sa mu predtým nesnívalo ani v tých najdivokejších snoch. Vo svojej zbierke má ligové tituly s Juventusom Turín, FC Barcelona, Realom Madrid a naposledy aj s Ajaxom. Laudrup senior bdejúci nad futbalovým osudom svojich synov pustil Michaela do sveta až v roku 1983, keď si ho vyhliadol Juventus. V nabitom kádri sa však 19-ročný mladíček nepresadil a šiel na dva roky hosťovať do rímskeho Lazia. Stihol sa však včas vrátiť, aby v roku 1986 získal so "Starou dámou" titul a priučil sa kumštu po boku veľkého Michela Platiniho. V skvelej forme zastihol Laudrupa začiatok deväťdesiatych rokov, keď sa usadil na Pyrenejskom polostrove. Štyrikrát za sebou získal španielsky titul v radoch Barcelony, odkiaľ v roku 1994 prezieravo odišiel, aby v nasledujúcej sezóne vyhrali ligu s madridským Realom. Po ročnej epizóde v japonskej Kobe sa mu zacnelo po európskom futbale, vyslyšal volanie Ajaxu a dobyl s ním double - víťazstvo v lige i pohári. Ešte pred MS prejavila o Laudrupa záujem aj španielska Malaga, ale asi sa vysneného Dána nedočká.
Národný futbalový idol nemohol chýbať ani pri veľkých úspechoch reprezentácie, i keď o ten najväčší prišiel. Po príchode trénera Richarda Möllera-Nielsena v roku 1991 sa obaja bratia rozhodli pozvánky na zraz národného mužstva bojkotovať. Brian si to včas rozmyslel a podieľal sa na spanilej jazde Dánov majstrovstvami Európy 1992, kde Dáni šokovali finálovou výhrou nad Nemeckom. Michael sa do kádra vrátil až neskôr, ale vo Francúzsku už hral prvé husle. Na MS prišiel ako jediný, kto zažil dánsku slávu na šampionáte v roku 1986 v Mexiku. Dáni tam vtedy senzačne porazili Škótov, Uruguaj a neskorších finalistov Nemcov, aby v osemfinále utrpeli ťažký direkt v podobe prehry so Španielmi 1:5. V minulých dňoch latku znova posunul historickou účasťou Dánov vo štvrťfinále. "Chcel som uzavrieť kariéru nejako špeciálne. Lepšie ako zápasom s Brazíliou na majstrovstvách sveta sa to nedalo naplánovať. Je to ako sen, nemôžem chcieť viac," vychutnával svoje posledné 104. vystúpenie v národnom drese. Hráčsku šatňu potom opustil ako posledný!
Autor: rh
