m žiarila národnou hrdosťou. Chorvátsko bolo minulý týždeň krajinou prenosných televízorov a futbalu. Dvojroční fafrnkovia sa motali po pobreží s čiapkou v národných farbách, starší chodili v národných dresoch najčastejšie s nápisom Šuker alebo Prosinečki. Šuker je tu, kričal chorvátsky komentátor, keď Šuker strelil Holanďanom druhý gól a ujal sa vedenia v tabuľke strelcov. Letovisko, v ktorom sme strávili sobotňajšiu noc, bolo posiate prenosnými televízormi viac ako nebo hviezdami. Niekoľko metrov od útulného baru priamo na pláži hrala kapela pre dovolenkárov, ale ďalší televízor bol nasmerovaný tak, aby naň videli aj muzikanti. Majiteľ reštaurácie neďaleko blízkeho kempingu postavil pred hostí tiež televízor a vlastný aparát mali aj strážcovia prístavu. Chorvátska televízia ponúkla divákom aj zábery zo Záhrebu a Splitu, na ktorých tisíce ľudí sledovali zápas na veľkoplošných obrazovkách. Po záverečnom hvizde akoby na povel sa rozozvučali klaksóny áut, nebo ožiarili svetelné rakety, vybuchovali delobuchy i fľaše šampanského. A šarvanci s výskotom skákali z móla do mora. "Tretia," povedal spokojne barman a položil na stôl ďalšiu fľašu vína. Ani tá nebola zadarmo. Až taký vlastenec zasa nebol.

Autor: Chorvátsko