BRUSEL (TASR) - Európska komisia (EK) má v spore o bezpečnostné normy slovenskej Jadrovej elektrárne Mochovce (JEMO) silno zviazané ruky, uviedla včera komisárka EÚ pre životné prostredie Ritta Bjerregaardová pre rakúskych novinárov v Bruseli. Informuje o tom rakúska tlačová agentúra APA. Hoci požiadavka bezpečných atómových elektrární vo východnej Európe patrí do stratégie prijímania únie, Brusel nemôže suverénnym štátom predpisovať, ako sa majú rozhodovať v otázkach energetickej infraštruktúry a jadrovej bezpečnosti, povedala R. Bjerregaardová.
Politickou pákou EÚ je nanajvýš rozdeľovanie finančných prostriedkov v rámci programu PHARE, vyjadrujú svoj názor experti EÚ. Komisia môže spojiť pomoc s požiadavkou na vyšší bezpečnostný štandard. Brusel pritom už poskytol technickú pomoc na výstavbu JEMO. Európska únia môže na požiadanie vyslať neutrálnych expertov, aby preskúmali problémy v jadrových elektrárňach tej ktorej krajiny. S Litvou sa napríklad uzatvorila dohoda, že ako protihodnotu za finančnú pomoc Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) zatvorí svoju jadrovú elektráreň, ktorá sa považuje za nebezpečnú. Podľa odhadov EÚ musí dôjsť v nadchádzajúcich rokoch vo východnej Európe k zastaveniu prevádzky v 50 jadrových elektrárňach.
V rámci EÚ sa spoločná atómová politika rozvíjala doteraz len čiastkovo. Z toho dôvodu ani združenie Euroatom, ktoré pochádza z 50. rokov, nepredpisuje žiadne jednotné bezpečnostné normy pre jadrové elektrárne. Bezpečnostné riziká ako Achillovu pätu jadrovej energie si vtedy nikto neuvedomoval. Problémom riešenia otázky jadrového odpadu sa pritom Brusel začal zaoberať až v polovici 70. rokov.