Divadlo STOKA, krčma a ich priedomie zažili v poslednú júnovú stredu predĺženú Jánsku noc. Téma údajného podplácania novinárov agentúrou Adriany Hosťoveckej, ktorá spolupracovala s bývalým šéfom volebného štábu Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Jozefom Paczeltom, nedovoľovala ani po mesiaci nikomu z aktérov recesnej debaty o Humornej únii Slovenska spať. Humoristi STANO RADIČ, JARO FILIP, líder SDK MIKULÁŠ DZURINDA i podpredseda DS FRANTIŠEK ŠEBEJ chceli očistiť predvolebný stôl od tohto čudného škandálu. Či sa im to v konfrontácii s novinármi ŠTEFANOM HRÍBOM, KAROLOM WOLFOM či RÓBERTOM KOTIANOM, JÚLIUSOM GEMBICKÝM či ďalšími podarilo, posúďte sami.
S. RADIČ: "Bez otvorenia tejto témy sa nepohneme. Keď nám ju už niekto vnútil, poďme sa do nej ponoriť. Osobne mám pocit, že táto téma vznikla vo vnútri SDK a že má niekoľko zdrojov. Že jatrenie tohto problému vyhovuje niekoľkým subjektom. Po prvé, bol odpálený neprofesionálnym spôsobom. A to tak, že tí, čo ho odpálili, ani nevedeli, čo činia. Po druhé, že sa stretol s prirodzenou podporou tých, ktorým problém SDK vyhovuje. Navyše aj niektorým z opozičného politického spektra. Ja si myslím, že celá kauza podplácania novinárov mala byť inak poňatá dotknutými a navyše inak podaná i verejnosti. Nechcem tým v žiadnom prípade obhajovať akýkoľvek čin či osobu, ktoré by smerovali k podplácaniu kohokoľvek. Ale škandál sa mal verejnosti prezentovať v súvislostiach. Ja keď som vás videl, pán Dzurinda, v televíznom Site na Markíze, ako ste odpovedali na otázky pána Morica a Hrnka, ktorých samotné priezviská znejú v mojich ušiach ako nadávka (smiech), ako nad vami hriemali a moralizovali, a vlastne celú SDK označovali div nie za bandu darebákov podplácajúcu novinárov, bolo mi zle od žalúdka. Keď oni a vám vmietali do tváre výčitky, že ,oni` to nerobia, ani neuznávajú, ba to navyše odsudzujú. Pripomenulo mi to situáciu z júna 1990, keď tesne pred voľbami dostala VPN-ka ranu do hlavy kauzou Budaj. Aj tá sa skončila pamätnou debatou v Slovenskom rozhlase, keď všetci bývalí eštebáci, kágebáci a komunisti svorne prejavovali falošný odpor nad zavrhnutiahodnou minulosťou Jána Budaja z VPN. Že oni mali vedenia strán plné agentov a v oveľa väčších množstvách, o tom mlčali. Vtedy Fedor Gál, žiaľ, vydal pokyn nelustrovať, namiesto toho, aby vyhlásil všeobecnú povinnosť lustrovať. Nech sa ukáže, ktorá strana aké percento eštebákov združuje vo svojich radoch. To isté sa podľa môjho názoru malo udiať v kauze podplácania novinárov teraz. Malo sa napríklad povedať, že novinár Kubiš dostal 5 miliónov korún od firmy, ktorá sa zapodieva šrotovaním železa. Doteraz nevyvrátil, že to nie je pravda. Novinár Kerný si vyslužobníčkoval v televíznych reláciách ,Ako ďalej, pán premiér?` veľvyslanecký post v Berne, že novinár Smolec, bývalý šéfredaktor denníka Slovenská republika bezostyšne kradne cudzie myšlienky a možno i niečo iné. Navyše mnohí z týchto novinárov sú ešte podplácaní aj novinárskymi cenami Ľ. Štúra. V takomto kontexte by SDK vyzerala ako chór anjelov. Po amatérskom odpálení celej kauzy ste však vy v SDK vyzneli na verejnosti ako najhorší politický subjekt na slovenskej politickej scéne, ktorý jediný podvádza, podpláca, korumpuje. Súhlasíte, pán Dzurinda, s týmto mojím hodnotením?" (Potlesk.)
M. DZURINDA: "Myslím si, že publikum odpovedalo sčasti za mňa. Ale sčasti by som rád zobral na seba, čo mi patrí, čo ma veľmi mrzí. Čo sa mi s odstupom dní zdá čoraz väčšou banalitou. Za všetko môže vlastne jeden tvor, ktorý je vaším logom, ktorý ale môže byť horší ako ,triedny nepriateľ`. Nikto z nás nikdy nikoho o takéto služby nežiadal. Protivia sa nám. Naša bieda bola v tom, že sme prípadom boli zaskočení. Že sa mnohým zdalo, že to pridlho riešime, aj keď sme k rozhodnutiu dospeli po 7-8 dňoch. Mrzí nás, že počas týchto inkriminovaných dní sme sa rozkamarátili s novinármi, navyše nám ešte ,pomohli" aj eštebáci tým, že pustili do verejnosti onen falošný zoznam novinárov, za ktorý sme TASR súdne žalovali. To bolo naše mínus, priznávam. Ale domnievam sa, že sa s tým definitívne vyrovnáme a že sa medzi SDK a novinármi čo najskôr obnoví dôvera."
J. FILIP: "Ale prečo SDK nedokázala za tých 7-8 dní z kauzy vytĺcť Stanom Radičom spomínaný kapitál?"
M. DZURINDA: "Ak by sme postupovali od samého začiatku tak, ako nám odporúča Stano Radič, obávam sa, že by sme nevyzneli dôveryhodne. Nech mi dámy prepáčia, ale kdesi som čítal, že malé svinstvo nie je o nič kultúrnejšie ako veľké. Svedomie nám nedovolilo ísť týmto smerom. Možnože aj preto, že sme neboli zvyknutí na to, že sa SDK môže dostať pod tlak problémov s dodržiavaním etických princípov."
OTÁZKA Z PUBLIKA: "Pokiaľ boli naozaj objednané Hosťoveckej agentúrou nejaké pozitívne články o SDK a aj zaplatené, mali byť označené notickou - reklama. Ak ste o takejto praxi v bývalom volebnom štábe SDK vedeli, prečo to tak neurobili? Potom by bolo všetko v poriadku."
M. DZURINDA: "Nikto z nás nevie, ako sa to zomlelo. Ja som sa horko-ťažko dostal k pani Hosťoveckej po desiatich dňoch. Rôznili sa aj interpretácie pani Hosťoveckej od interpretácií novinárov. Novinári považovali za hlavný problém neetického konania pokusy o podplácanie novinárov a nie to, či mali byť ich pozitívne články označené štítkom reklamy."
S. RADIČ: "V posledných rokoch sa svetová, ale už i slovenská politická scéna zlievajú so šoubiznisom. Hlavne v predvolebnom období sa pravidlá šoubiznisu prenášajú aj do pravidiel prezentácie politických strán a ich reklamy. Vy ste prepriahli volebný štáb uprostred predvolebného obdobia. Myslíte si, že je to šťastné riešenie? Máte istotu, že sa nový volebný štáb rýchlo dostane do formy?"
M. DZURINDA: "Ak sme chceli situáciu upokojiť, ak sme chceli dokázať, že sme schopní niesť zodpovednosť za naše skutky, museli sme to urobiť. Situácia už bola neúnosná a pre mňa z nej plynie poučenie, že v takýchto chvíľach treba konať ešte razantnejšie. Aj keď druhý deň po mojom návrate z Prahy J. Paczelt svoju rezignáciu hneď ponúkol. V SDK sa predsa len na rozdiel od štandardných politických strán rozhodovalo zložitejšie, pretože mala okrem lídra piatich predsedov. Napriek prepriahaniu si myslím, že máme nádej, máme šancu. Nielen preto, že každá nová metla sa snaží dobre zametať, ale aj preto, že sa k nám hlási čoraz viac mladých ľudí. Uvažujeme dokonca o vytvorení agentúry ,Mládež` pre SDK, máme nové nápady, obrovskú chuť, cítime sa vnútorne obnovení i preskúšaní. Ak vydržíme do poslednej chvíle volebnej kampane, môj vnútorný hlas mi našepkáva, že vyhráme."
F. ŠEBEJ: "My sme totiž taký dobrý tovar, že bez ohľadu na agentúru sa musí sám predať."
S. RADIČ: "V zhode so svojím priezviskom chcem poradiť novinárom, ktorí majú ,filipa` a ktorí ho chcú využívať s súlade so svojím svedomím - rýchlo a pravdivo informovať o všetkom a o každom, skúste napriek tomu dovidieť o krok-dva dopredu. Skúste sa priblížiť tým málo politikom na Slovensku, ktorí vidia dopredu a skúste podľa toho i písať." (Potlesk.)
J. VEREŠ (bývalý šéfredaktor Národnej obrody): "Jeden zoznam novinárov už pred pár rokmi na Slovensku existoval i koloval. Bol to tzv. Hofbauerov zoznam, na ktorom som bol ja, Julo Gembický i ďalší, ktorí mali byť platení v dolároch zo zahraničia. Zoznam, ktorý uverejnila TASR, mi ho v niečom pripomína. Nemyslíte si, že pochádzajú z rovnakej dielne?"
M. DZURINDA: "Môžu. Hoci z vyfabrikovania zoznamu TASR podozrievam skôr tajnú službu. Nedávno ma navštívila jedna novinárka. Zverila sa mi, že novinári z regiónov, hlavne tí, čo pátrajú po nevyšetrených skutkoch mafiánov, sa jej často sťažovali, že sú zastrašovaní novodobými nomenklatúrnymi kádrami v krajoch a okresoch. Že sa im vyhrážali nakrútenými filmovými zábermi pri ich investigatívnych aktivitách, poprípade tým, že sa im môže pri prehliadke objaviť čosi v taškách. Potvrdili mi to i regionálni redaktori na východnom Slovensku. Myslím si, že s blížiacimi sa voľbami sa toto napätie bude stupňovať. Preto sa nesmieme dať ani my, ani novinári takýmito vyhrážkami zastrašiť. Sledujú tým jediný cieľ. Aby nám unikla kampaň a v nej volič. Na to musíme myslieť."
F. ŠEBEJ: "Medzi tými zoznamami je jeden podstatný rozdiel. Hofbauerov zoznam je produktom paranoidného mozgu. Nie je to pokus o lacné nálepkovanie. Ľudia so sklonom veriť konšpiračným teóriám sú paranoidní a taký zoznam, kto všetko je platený temnými silami zo zahraničia, môže vzniknúť iba v popletenej hlave alebo v hlave, ktorá má zlé úmysly. Druhý zoznam na rozdiel od Hofbauerovho je produktom chladne uvažujúceho človeka, ktorý si prezrel slovenskú novinársku scénu a povyťahoval si z nej mená opozične píšucich, ktoré sa mu zdali byť dostatočne významné a opečiatkoval ich."
J. FILIP: "Na tom druhom zozname sa však ocitli aj ľudia, ktorí o politike nikdy nepísali. Napríklad môj kolega Š. Vadócz z Rádia Twist. Možnože si ho vytiahli náhodne z počítača."
M. DZURINDA: "Požiadali sme advokáta, aby spracoval žalobu na TASR. Na druhý deň po tom, čo som to vyhlásil na tlačovej besede, mi dvakrát volal generálny riaditeľ TASR pán Kleiman, aby sme vraj zakopali vojnovú sekeru a neeskalovali napätie. A že sa chce so mnou stretnúť. Na druhý deň sa objavila na okruhu TASR správa o tom, že F. Šebej zbil novinára Z. Mikeša. Aj keď sa na súde nebude ľahko dokazovať konšpiratívny zoznam novinárov, ktorých oslovila s úmyslom korumpovať pani Hosťovecká, to, že nikto nezbil Z. Mikeša, nebude problémom na súde potvrdiť. Napriek tomu dala TASR pod túto fámu svoju pečiatku a pán Kleiman ju doteraz nedementoval. Je teda jasné, že SDK chcú rozoštvať. Najprv živili údajné rozpory medzi mnou a J. Čarnogurským či medzi starokádehákmi a mladokádehákmi, potom funkcionárov DS proti ostatným v SDK. Uvidíte koľko ,hnoja` sa do volieb na nás nakydá! Ale to všetko musíme vydržať."
V. HÁK (píšuci fotoreportér): "V súzvuku so svojím priezviskom vám uštedrím jeden pravý úder otázkou. Pán Dzurinda, ako je možné, že v priebehu 10 dní nedokážete zohnať A. Hosťoveckú?"
K. WOLF (spravojca Mladej fronty DNES na Slovensku): "Ja sa musím zastať novinárov. Keď si Stano hovoril o tom, že by sme sa pri svojej práci mali pozerať aj za roh, tak vedz, že pri kauze podplácania sme sa za roh pozerali. Za tým rohom sme videli nádej, že SDK sa bude schopná k tomuto prešľapu postaviť tak, ako sa k nemu slušná politická strana postaviť má. Sme len radi, že to SDK dokázala a pán Dzurinda môže mať pocit, že sa mu to podarilo ustáť. Líder SDK však musí uznať, že keď sa ten balvan z SDK odvalil tým, že kauzu vyriešil, tak mal dozaista lepší pocit, ako na prvej tlačovej besede, keď prepukla."
M. DZURINDA: "Podstúpili sme tortúru, sme opäť na začiatku. Preto chcem poprosiť o dôveru novinárov i našich priaznivcov, aby uverili, že SDK je iná, ako tí, ktorí nám dnes vládnu. Najťažšie na celom prípade bolo to, že sme sa dostali do sporu s novinármi, ktorí nás poznajú 8 rokov a ktorých sme si vždy vážili. Nebol to spor s tými, ktorí vyrábajú vyštvorčekované tváre na STV. Preto to bolo bolestivé."
S. RADIČ: "Páni novinári, všetci, čo tu sedíte. Nazdávate sa, že dôvody, pre ktoré bola odpálená táto nešťastná kauza, sú naozaj iba ušľachtilé? Že nie sú trochu aj osobné? Viete si predstaviť takýto článok v denníku Slovenská republika, ktorý by napadol pánov Poóra, Húsku či Gašparoviča atď. za to, čo všetko sprivatizovali?"
DIVÁK: "Dokedy budeme hovoriť o podplácaní? Netreba za prípadom urobiť konečne hrubú čiaru, trebárs aj prerušovanú? Pán Gembický, čo sa v novinárčine považuje vlastne za podplácanie?"
J. GEMBICKÝ: "Ak človek píše o čomsi pozitívne a neberie za to peniaze, tak to nie je podplácanie. Ak niekto za propagáciu politických strán, firiem zoberie peniaze, je to podplácanie. Spomedzi tých novinárov, ktorí priznali, že ich pani Hosťovecká oslovila, ani jeden nepriznal, že by bol zobral peniaze za pozitívne písanie o SDK. Ak by som chcel byť principiálny ako novinár, kauzu podplácania by som otváral vtedy, keď by som mal rukolapné dôkazy o tom, že niektorí kolegovia skutočne písali za úplatu. Ale ak som iba počul, že boli niekým oslovení, ale nemám dôkazy o tom, že i zobrali, alebo keď si i myslím, že zobrali a neviem to dokázať, prípad by som neotváral."
F. ŠEBEJ: "V novinách sa nedávno objavila vec, ktorá ma znepokojuje oveľa viac ako amatérske aktivity A. Hosťoveckej. Pri vyjadrovaní vďačnosti pomocou peňazí, čo je obvyklý spôsob, odkedy Feničania vymysleli peniaze, slovenský diplomat vo Švajčiarsku pomerne za smiešne obnosy a drobné pozornosti predával strategicky dôležité informácie ruskému diplomatovi. Pretože v tomto prípade nejde o stranícke prieky, ale o štátny záujem, želal by som si, aby sa slovenskí novinári vrhli ako sršne s rovnakou vehemenciou ako proti SDK do Ministerstva zahraničných vecí SR, na pôvabnú pani ministerku, na bohorovného hovorcu a ešte bohorovnejšieho štátneho tajomníka a štvali ich dovtedy, kým meno toho úplatného diplomata nevyjde najavo a potom žiadali jeho hlavu. Nie fyzicky. Ale žiadali, aby dotyčný tieždiplomat skončil za mrežami. To považujem za omnoho vážnejšie." (Potlesk.)
Š. HRÍB (redaktor týždenníka Domino fórum): "Keďže ja som celú kauzu začal, nech kalich horkosti vypijem do dna. Chcem zareagovať na dve vety, ktoré tu odzneli. Chápem rozhorčenie Stana Radiča nad tým, že tesne pred voľbami čosi poškodzuje demokratov na Slovensku. Nechápem iba, prečo si myslí, že ich poškodzujú novinári. Vôbec nechápem jeho poznámku, že za zverejnením prípadu sú nejaké nízke osobné dôvody. Bol by som rád, keby ste v Stoke povedali, aké konkrétne osobné a nízke dôvody mňa viedli k tomu, aby som prípad zverejnil. Navyše ste sa pýtali, či by si ľudia vedeli predstaviť, aby čosi také bolo uverejnené v denníku Slovenská republika o HZDS. Lenže to je presne ten dôvod, prečo sme to my v našom týždenníku uverejnili. Pretože my nie sme novinári zo Slovenskej republiky, ktorí o svojich politikoch píšu iba dobre. Hádam si o nás nemyslíte, že my sme sluhovia SDK a budeme o SDK tvrdiť iba to, aká je to výborná päťkoalícia. Napriek tomu, že my sme tí, ktorí budú SDK voliť, teda pardón, ja ju budem voliť. Ale nechcite od nás, aby sme sa stali podobnými, ako sú Smolec, Púchovský či Kapusta, ktorí o HZDS nenapíšu niečo kritické nikdy, nieto ešte pred voľbami. Pán Gembický, vy ste povedali, že by ste uverejnili vtedy, keby bolo dokázané, že niekto tie peniaze prijal. Ale to je stránka novinárov. Pre nás bolo dôležité, že SDK ako politická strana je spojená s niečím, čo je pre novinárov zavrhnutiahodné. Všetko sa to dalo podľa nášho názoru zvládnuť ľahko, nebyť toho, že deň po tom, čo sme prípad zverejnili, pán Dzurinda a jeho hovorca to označili za provokáciu. Ba ešte dva dni po tom na tlačovej besede SDK hovorili zoči-voči tým novinárom, ktorí tvrdili, že ich na to upozorňovali, že to nie je pravda. Hovorili to o tých novinároch, o ktorých sami dobre viete, že nemajú žiaden záujem škodiť SDK. Cítia sa právom urazení a potom je jasné, že reagujú tak, ako zareagovali. To je všetko." (Potlesk.)
S. RADIČ: "Umenie novinára a novinárčiny je vidieť svet v súvislostiach. Všetci dobrí slovenskí novinári sa touto vlastnosťou vyznačujú. Napokon ich komentáre nám odhaľujú nové súvislosti slovenskej politiky. Také sú podľa môjho názoru komentáre pána Leška či Gembického, pretože po ich prečítaní vie človek viac. Ja mám však pocit, že celá kauza podplácania novinárov zo strany SDK bola podaná plocho, jednostranne, subjektívne. Možno som to prepískol v tom, že som popud k otvoreniu prípadu označil za nízke pohnútky. Prepáčte mi to. Ale viem si predstaviť zvládnutie tejto kauzy, ktoré by nepoškodilo natoľko SDK, pretože SDK nie je taká zlá, ako z nej vyšla." (Potlesk.)
J. FILIP: "Dodávam, že pred zverejnením sa bolo treba zamyslieť, či ešte niekedy v budúcnosti bude vôbec možné písať takéto články."
R. KOTIAN (komentátor denníka SME): "Stano, vnímam ťa ako dobrého humoristu, ale nie som si istý, či to, čo tu predvádzaš, je dobrý humor. To je môj subjektívny pocit. Neviem, dokonca, či za ním nie sú nejaké nízke osobné pohnútky. Teraz som na tej istej úrovni ako ty. Nebol som nadšený začiatkom tejto kauzy, ale ani tým, ako pokračovala, ako reagovala SDK, a nie som nadšený ani tým, čo sa z kauzy stalo. Je to môj osobný, možno nízky pocit, ale faktom je, že novinári robili to, čo majú robiť a politici, nie som si celkom istý, či tú kauzu zvládli. (Potlesk.) A som presvedčený rovnako ako Štefan Hríb, že novinári akože ,naši` majú byť iní akože ,ich`. Ale som presvedčený i o tom, že politici akože ,naši` majú byť iní akože ,ich`. V opačnom prípade, čo sa tu zmení, ak vyhrá SDK, SOP a SDĽ?"
S. RADIČ: "Ja mám pocit, že najprv novinári neurobili, čo mali a potom to, čo mali, neurobili ani politici. Keby sa bola kauza podplácania novinárov uviedla vo všeobecných súvislostiach, SDK by bola vyznela so svojou trápnou snahou o desaťtisícové podplácanie ako jedna amatérska stranička. V porovnaní s miliónovými úplatkami, ktoré na Slovensku lietajú smerom k rôznym iným novinárom, vyznela inak." (Potlesk i slabý piskot.)
Š. HRÍB: "Poslednýkrát vstupujem do tohto večera Stana Radiča. Ja si neviem predstaviť, že by som napísal článok o tejto kauze tak, ako to chceš ty. To by si vyžadovalo napísať najprv 15 strán o HZDS a potom jednu vetu, že i SDK má síce istý malý problém, ale v porovnaní s predchádzajúcim je veľmi smiešny. Novinári nemôžu takto písať. Ak si na to trúfate vy, napíšte to, my vám to uverejníme! Okrem toho aj o kauzách sa dozvedajú politici i humoristi od novinárov. Vy by ste teda mali vnímať v kontexte to, čo novinári robia. Nežiadajte to od novinárov."
Autor: Skrátený záznam pripravil JÚLIUS GEMBICKÝ
