Päť minút po pol desiatej večer dopadla v sobotu na letisku v dolnorakúskom meste Wiener Neustadt supernova. Po jej virtuálnom výbuchu na gigantickej obrazovke nasledoval azda najznámejší rockový gitarový riff všetkých čias - I Can`t Get No Satisfaction v prevedení charizmatického Keitha Richardsa. Dvaapolhodinový koncert legendárnych Rolling Stones sa začal. Fantastické farebné divadlo na javisku dvorného dizajnéra skupiny Marka Fishera nedalo takmer 80-tisícovej mase ľudí (podľa odhadu organizátorov) vydýchnuť. Koncert pre strednú Európu, ako ho označil "frontman" Rolling Stones Mick Jagger, ktorý po nemecky pozdravil rakúske, maďarské a slovenské publikum, sa stal jedným z najvýpravnejších vystúpení kapely počas ich európskej časti turné (trvá od 13. júna) nazvaného podľa ich posledného albumu Bridges to Babylon. Celkom dvadsaťdva piesní odohrali "Valiace sa kamene" s obrovským nasadením, ktorému nechýbala precízna dramaturgia striedajúca hudobný rytmus, nevyhnutná Jaggerova komunikácia s obecenstvom a samozrejmá gradácia koncertu päť minút pred polnocou v podobe pompéznych ohňostrojov a nekonečného skandovania obecenstva. Po kultovej Satisfaction nasledovali v prvej časti piesne dômyselne namiešané zo starých i nových hitov, medzi ktorými vyniklo nové aranžmán piesne Gimme Shelter - zaspievané v duete Micka Jaggera so skvelou černošskou vokalistkou Lisou Fisher, "uletená" Out Of Control, pri ktorej sa Jagger dostal do medzigalaktických priestorov, a čerstvý hit Anybody Seen My Baby. Prvú polovicu zakončil spevácky Keith Richards (Jagger zatiaľ menil kostým) piesňou Wanna Hold You, po ktorej sa začal vysúvať hydraulický mostík s dĺžkou 52 metrov. Skupina sa po ňom premiestnila na improvizované javisko pripomínajúce klasickú výpravu, aby po troch piesňach (Little Quennie, Crazy Mama a You Got Me Rockin) opäť prešla na pódium Babylona. Záverečná dramatická os koncertu sa stupňovala pri záverečnom piesňovom triu: Start Me Up, Jumping Jack Flash a prídavku Brown Sugar, po ktorom nasledovala divácka eufória. Neuveriteľne presný scenár takmer do sekundy naplnil plánovaných 140 minút, kde na reklamný slogan "daj si pauzu" nebolo miesta. "Takto som si to predstavoval," povedal nadšene vedľa mňa päťdesiatšesťročný Hans Waldmann, ktorý na koncert prišiel z Grazu spolu so svojou manželkou a jedenásťročným vnukom. "Dobrý rock and roll nikdy nezomrie. Pozrite sa na nás, oslovuje bez rozdielu veku..."
Na koncerte bolo vidieť, že okrem kvalitného zvuku Rolling Stone kladú stále veľký dôraz na výpravu. Mark Fisher (ktorý pre Rolling Stones pripravil javisko aj na turné Steel Wheels a Voodoo Lounge) vytvoril pre Bridges to Babylon javisko pripomínajúce divadelnú rampu s obrovskými sochárskymi rekvizitami "citujúce" staroveké umenie. Monumentálna kovová konštrukcia s výškou 25 metrov a hmotnosťou 350 ton niesla dve tretiny z takmer 800 kusov reflektorov, ktoré farbili atmosféru. "Chcel som vytvoriť kulisu na spojenie klasického operného javiska a súčasného počítačového veku na konci tretieho tisícročia," vyznal sa k projektu M. Fisher. "Chcel som urobiť most medzi kultúrou starovekého Babylona s novodobými štadiónmi ako miestom rockovej performance. Veľká videoobrazovka nemá potláčať klasický pohľad na interpretov. Má zdôrazňovať ich individualitu, prípadne v súčasných kolážach televíznych spotov ozvláštňovať ich vystúpenie. Má to navyše aj praktický význam - aby aj diváci vzdialení aj sto metrov od pódia videli ich prejav," dodal M. Fisher, ktorý sa stal kongeniálnym strojcom úspechu turné Bridges to Babylon.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY ml., Wiener Neustadt
