začiatkom septembra sa totiž pracovná skupina odborníkov, snažiacich sa už roky bezvýsledne stabilizovať neustále sa nakláňajúcu vežu, prikročila k budovaniu betónovej platformy, z ktorej by vychádzali kotvy lán, držiacich celú stavbu. Veža sa však znenazdania začala "prudko" nakláňať, takže sa jej vrchol posunul v priebehu niekoľkých dní až o 1,25 centimetra. Voľným okom bola síce táto zmena nepozorovateľná, pre vežu však mohla znamenať počas jednej zo septembrových sobôt, ktorú Artwatch nazval aj "čiernou", hotovú pohromu.
Súčasný medzinárodný tím odborníkov, ktorý sa snaží zachrániť šikmú vežu v Pise, podnikol v priebehu posledných ôsmich rokov už tri pokusy, ktoré mali zabrániť jej ďalšiemu nakláňaniu. Až doteraz pritom minul asi 40 miliárd lír. Združenie Artwatch pritom pokusy charakterizuje nielen ako neúspešné, ale dokonca pri ich hodnotení používa slovo "nekompetentné" a pre samotné ďalšie prežitie šikmej veže skôr "škodlivé". Ten prvý spočíval v snahe vytvoriť okolo základov veže stužujúci prstenec z olova, o hmotnosti asi tisíc ton. Obrovský tlak tejto konštrukcie na terén však úplne zmenil charakteristiky podložia, v dôsledku čoho sa všetky doterajšie praktické skúšky geotechnikov stali nepoužiteľnými, a problém nakláňania sa nevyriešil. Konštrukcia je navyše natoľko komplikovaná, že dnes sa radšej nikto ani nepokúša pomyslieť na problémy, spojené s jej prípadným odstránením. Ďalším pokusom bolo už spomínané vytvorenie obrovskej betónovej plošiny, do ktorej by boli uchytené oceľové laná, nesúce celú konštrukciu. Po tom, čo sa však veža v septembri 1997 začala podozrivo nakláňať, musel medzinárodný tím, snažiaci sa o jej stabilizáciu, upustiť aj od tohto projektu. Treťou navrhovanou alternatívou bola oceľová konštrukcia, ktorá by vežu podopierala v niekoľkých bodoch. Statici však upozorňujú na to, že jej konštrukcia nie je natoľko kompaktná, aby mohla byť zaistená týmto spôsobom a pravdepodobne by úplne popraskala.
Artwatch teda vyzýva, aby bola otvorená medzinárodná diskusia, do ktorej by mohli zo svojimi návrhmi na záchranu vzácnej umeleckej pamiatky prispieť odborníci zcelého sveta. Vystríha pritom od akýchkoľvek ďalších direktívne prijímaných ďalších nerozmyslených pokusov iba vybranej skupiny odborníkov, ktoré sa - ostatne - začali už v roku 1934. Vtedy bol však pri moci diktátor Mussolini, upozorňuje Artwatch, dnes je v Ríme demokraticky zvolená vláda.
Autor: La Repubblica, jk
