manželky a deti nezvestných kráčali ulicami Sarajeva a Tuzly. Ich požiadavky boli jednoduché - žiadali miestnych politikov a medzinárodné spoločenstvo, aby objasnili, čo sa stalo ich mužom 11. júla 1995. "V Bosne alebo v Sarajeve nebude mier, kým sa nedozvieme o osude svojich milovaných," povedala vzlykajúc Zuhra Maličová, ktorá stratila v Srebrenici dvoch synov.
Dosiaľ bolo exhumovaných len asi 1400 tiel z množstva masových hrobov v oblasti Srebrenice. Srebrenické ženy rozhorčene podozrievajú politikov z ľahostajnosti a obviňujú ich z politického handlovania, ktorého sa mali dopustiť v čase vojny, keď šlo o to, kto bude mať Srebrenicu po vojne pod kontrolou. Rodiny mŕvych a nezvestných zostávajú utečencami, prevažne v Tuzle, s malou nádejou na návrat do mesta, ktoré je dnes súčasťou Republiky srbskej v Bosne a obývajú ho zväčšia bosnianskosrbskí utečenci z iných časti Bosny, ktoré sú dnes pod kontrolou moslimov. "Čakali sme tri roky na odpoveď. Kým spolupracujete s vojnovými zločincami, nič sa nezmení a my sa nikdy nedozvieme pravdu o osude našich mužov," povedala Munira Subašičová.
Srebrenica - "bezpečná zóna OSN" bola pred troma rokmi dobytá za bezmocného prizerania sa holandských vojakov UNPROFOR. Haagsky tribunál obvinil z vojnových zločinov masakry bosnianskosrbského prezidenta v časoch vojny Radovana Karadžiča a veliteľa armady bosnianskych Srbov Ratka Mladiča. V súvislosti so srebrenickou masakrou bol však zadržaný len jeden človek, 26-ročný Dražen Erdemovič, ktorý sa zúčastnil popráv a "len plnil rozkazy". V roku 1996 ho odsúdili na 10 rokov väzenia a v marci tohto roku mu trest znížili na 5 rokov.
S asi sto protestujúcimi ženami, ktoré v sobotu v Sarajeve rozvinuli 30-metrový pás látky s menami tisícov nezvestných mužov, pričom za každým menom stál otáznik, sa nestretol ani Vysoký komisár OSN pre Bosnu Carlos Westendorp, ani člen kolektívneho prezídia Bosny a Hercegoviny Alija Izetbegovič. Plánovaná minúta ticha ohlásená sirénami sa, na sklamanie žien, v meste nedodržala.
Autor: r
