BRATISLAVA (SME - sp) - Parlament zajtra rozhodne, či po jesenných voľbách bude vnútropolitický vývoj pokračovať v ústavnom rámci, alebo či sa Slovensko ocitne v ústavnom chaose. Opoziční politici vyjadrujú obavy, že poslanci vládneho HZDS v skutočnosti nemajú záujem podporiť v NR SR ústavný zákon o prechode niektorých prezidentských právomocí na predsedu parlamentu v čase, keď krajina nemá hlavu štátu. "Cítime, že poslancom za HZDS nejde o prijatie ani jednej alternatívy návrhu zákona o prechode kompetencií. Im ide len o to, aby sa nevyriešil problém možnej ústavnej krízy po parlamentných voľbách," povedal SME poslanec KDH P. Hrušovský. Vzhľadom na to, že poslanci nezvolili hlavu štátu ani v piatom kole, opozícia považuje za politickú prioritu prijať spomínaný návrh ústavného zákona o prechode niektorých prezidentských právomocí. V prípade zablokovania tejto právnej normy by vláda Mečiara po voľbách nemala komu podať demisiu. V parlamente sa v súčasnosti nachádza v druhom čítaní návrh z dielne SNS a vládny návrh pozostávajúci z dvoch verzií.
Návrh SNS predpokladá, že na predsedu parlamentu by prešla právomoc vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov, vymenúvať profesorov a rektorov vysokých škôl, ako i vymenúvať a povyšovať generálov. Jedna verzia vládneho návrhu ústavného zákona, ktorá má podporu HZDS, je takmer totožná s poslaneckým návrhom SNS. Druhá verzia navyše predpokladá, že predsedu vlády volí, odvoláva a jeho demisiu prijíma NR SR. Premiér by zase vymenúval a odvolával členov vlády. Takýto postup však dôrazne odmietajú všetky opozičné strany a tiež vládna SNS. "Ak si niekto myslí, že podporíme druhý variant vládneho návrhu, teda zavedenie kancelárskeho princípu, tak je na veľkom omyle. Potom je jasné, že je snaha vytvoriť neprehľadnú situáciu a z nej po voľbách ťažiť," povedal v rozhovore pre SME poslanec SDĽ Ľ. Fogaš. Okolo návrhov SNS i vládnej alternatívy sa podľa analytikov vytvoril určitý kalkul prestíže, čo pripúšťajú aj niektorí poslanci vládnych strán. Tiež poslanec J. Paška (SNS) nedávno v súvislosti s návrhom ústavného zákona, ktorý predložila SNS, povedal: "Nevieme, či bude mať podporu poslancov HZDS." Parlament o návrhu ústavného zákona o prechode niektorých prezidentských právomocí rokoval už minulý týždeň vo štvrtok, rokovanie však o tomto bode prerušil, pretože po porade poslaneckých klubov už poslanci vládneho hnutia do rokovacej sály neprišli a snemovňa nebola uznášaniaschopná. Predseda poslaneckého klubu HZDS T. Cabaj však odmietol povedať konkrétne dôvody, ktoré viedli HZDS nepokračovať zatiaľ v rokovaní. Podľa opozície celkom novú situáciu do návrhu ústavného zákona vnáša iniciatíva predsedu parlamentu I. Gašparoviča, podľa ktorej by kandidáta na úrad prezidenta navrhovalo najmenej 30 poslancov NR SR. "Je to úplne nový návrh, ktorý ide nad rámec samotného návrhu ústavného zákona, preto ho nepodporíme," povedal SME P. Hrušovský. "Mám taký pocit, akoby chceli z tohto parlamentu vyšachovať poslanca ako jednotlivca," komentoval Gašparovičovu iniciatívu nezávislý poslanec M. Kočnár, ktorý sa prezentoval viacerými neúspešnými návrhmi prezidentských kandidatúr. Za neprijateľný označil Gašparovičov návrh tiež Ľ. Fogaš (SDĽ). "Je predsa normálne, že voľby prezidenta sa uskutočnia za rovnakých podmienok. Nie je možné po piatich kolách voľby prezidenta meniť pravidlá navrhovania kandidátov. Tento návrh prichádza v nevhodnú dobu. Navyše, domnievam sa, je diskriminačný, pretože 30 poslancov má v súčasnosti iba klub HZDS. Pre budúcnosť by bolo preto korektné ustanoviť, že návrh na voľbu prezidenta môže podať poslanecký klub," povedal Ľ. Fogaš. Podľa rokovacieho poriadku parlamentu poslanecký klub musí mať najmenej osem poslancov.
Autor: SME - sp
