Snáď ani na jednej prešpurskej vedute nechýba klasická kamenná dominanta - hrad. Raz majestátne usadený na hradnom kopci, inokedy čudne zdeformovaný, alebo, aby to nebolo stále to isté, s plameňmi, šľahajúcimi do nebies. Jeho zovňajšok nezávisel len od kvality výtvarníkov, ale aj od štádia jeho stavebného vývinu. V roku 1434 si prešpurské obyvateľstvo poriadne polepšilo. Prebiehala totiž veľká prestavba hradu, a preto sa sem len tak hrnuli páry prácechtivých rúk, samozrejme bez toho, aby si uvedomovali neskorogotickosť danej chvíle. Projektu šéfoval Juraj Rozgonyi, vtedajší prešpurský župan. Najčastejšie skloňovaným menom na stavbe bolo nepochybne meno Konráda de Erlingiho, vedúceho staviteľa. Okrem neho sa pohybovalo niekoľko známych mien, ako tesársky majster Ján, kamenársky majster Prokop, kováčsky majster Egyd a maliarsky majster Mikuláš a maliarsky majster Mikuláš, no a samozrejme priamy výkonný zástupca Rozgonyia Ján Kakas de Beren. Na stavbe pracovalo nepretržite 220–240 remeselníkov z 25 pracovných odvetví, čo bolo viac, ako v samotnom Prešporku, vtedy jednom z najväčších miest Uhorska. Z remesiel sa tu najviac uplatnili kamenári, ale aj kamenári-lámači, tesári a kováči. Podrobné dobové záznamy vôbec nespomínajú murárov. O údržbu náradia sa starali dvaja stáli zamestnanci, debnár a povrazník. O pracovnú silu nebola v roku 1434 vôbec núdza, naopak do mesta nad Dunajom prichádzali chlapi z celej slovenskej krajiny budovať nové majestátne sídlo.
BRANISLAV CHOVAN
