O profilácii politického spektra na „pravé a ľavé“ strany povedal, že šance sa za uplynulé obdobie premárnili. Ako podotkol, „naľavo pokračuje atomizácia a napravo jednoúčelové zlučovanie funkcionárov v záujme funkcií, čo nie je profiláciou“. Na margo nových foriem privatizácie poznamenal, že „nová privatizácia priniesla nové motivácie a rovnosť príležitostí“. Zdôraznil, že vláda „podporí tých, ktorí sa budú usilovať“, aby sa otázka neprivatizovania odvetví energetiky a plynu riešila referendom. Podľa premiéra v dobrom stave sú huty, chémia, stavebníctvo, strojárstvo, služby, energetika. O stabilite slovenskej koruny povedal, že všetky úvahy o ohrození meny považuje za „zbytočné a nezodpovedné“. Zaujímavý je pritom fakt, že práve samotný premiér nedávno pripustil, že pred voľbami môže dôjsť k útoku na menu. „Za celé obdobie pôsobenia vlády som bol slobodným predsedom vlády, slobodného štátu, slobodných občanov SR,“ konštatoval na záver V. Mečiar. Po jeho vystúpení žiadal líder SDK M. Dzurinda, aby na vystúpenie premiéra mohli reagovať zástupcovia klubov. Poslanci hlasovaním túto možnosť odmietli. Opozícia na protest opustila rokovaciu sálu. „Ivan Gašparovič klamal, ak hovoril, že ráno došlo na poslaneckom grémiu k dohode, aby schôdza prebiehala tak, ako prebieha. K žiadnej dohode nedošlo. I. Gašparovič len informoval členov grémia, že to takto pôjde. I. Gašparovič mal po prejave predsedu vlády otvoriť rozpravu,“ uviedol šéf KDH J. Čarnogurský. Podľa jeho slov v odpočte vládnych úloh sa použila metóda „selektívneho vyberania faktov a polofaktov za jednotlivé rezorty. Takáto metóda však nedáva pravdivý pohľad na skutočnosť“. Podpredseda vlády S. Kozlík vo svojom vystúpení tvrdil, že ekonomika je „v dobrej kondícii“ a že ekonomický vývoj za uplynulé štyri roky pokladá za naplnenie ekonomického vládneho programu. Ako prejav „so starými spôsobmi zhadzovania nedostatkov na prezidenta a opozíciu“ - komentovala vystúpenie premiéra podpredsedníčka SDĽ B. Schmögnerová. „Nepripustil ani jeden chybný krok vlády počas celých štyroch rokov. Nebol to odpočet programového vyhlásenia. Neodpovedal, čo vláda splnila a čo nesplnila,“ zdôraznila. Podľa Schmögnerovej riešenie otázky nezamestnanosti bol jeden z najväčších prepadov v sľuboch programového vyhlásenia vlády. „Premiér hovoril, že sa miera nezamestnanosti znížila o 4 percentá, bohužiaľ, pravda je taká, že sa pohybuje stále na hranici 13 percent. Záväzok znížiť nezamestnanosť pod 10 percent vláda nesplnila. Dokonca i znižovanie regionálnych rozdielov je jeden z najslabších článkov vládnutia,“ podotkla a upozornila, že SR sa dostala na hranicu svojich možností, ktoré sa odrazili v náraste zahraničnej zadlženosti, v zhoršovaní obchodnej bilancie a v zdražovaní hospodárskeho rastu.