Všemožne sa usilovala svoje činy zastierať, či doslova kamuflovať. Ignorovala nielen svojich voličov, ale všetkých občanov tohto štátu. Premiér zrušil tlačové konferencie, dodnes nevieme, ako si kto podelil majetok štátu. Poctivú a súťaživú formu privatizácie by človek bral. S prižmúrením oka sa dá akceptovať i to, keď nový majiteľ získa majetok za prijateľne nižšiu cenu, ako je cena trhová. Dôraz sa však musí klásť na to, ako s tým majetkom nakladá, či ho zveľaďuje, rozšíri o nové možnosti, napríklad pre občanov možnosť zamestnať sa, alebo nadobudnutý podnik jednoducho vytuneluje a ľudia z neho sa môžu ísť pásť. V mnohých prípadoch sa realizuje táto druhá alternatíva. Blížia sa voľby a na scéne sa objavujú typické prvky manipulovania s verejnou mienkou, „kukláči“ na opozičných mítingoch, degradácia opozičných poslancov. Je tu tendencia mediálne izolovať protivníkov novým volebným zákonom, ktorého pravidlám nerozumejú ani sami jeho tvoritelia. Volič má však právo poznať, ako chce tá-ktorá strana viesť túto krajinu. Spomenutý zákon nám toto právo upiera. Zástava HZDS už veje na Evereste. Letka vrtuľníkov nad Prešovom umocňuje a demonštruje jeho moc. Neviem, ako tieto aktivity vysvetlí vládne hnutie. Ak sme zvedaví na hodnotenie a pravdivé informácie o skutočnom stave spoločnosti a máme záujem o jej rast a napredovanie, je načase dať šancu zodpovednejším poslancom. A ak si túto skutočnosť neuvedomíme , môžeme sa hnevať iba na seba.
JÚLIUS KVAČKAJ,
Mýto pod Ďumbierom
