Počet obyvateľov: 206 611 600

Hlavné mesto: Djakarta (10 mil. obyv.)

Najväčšie mestá: Surabaya (2,4 mil. obyv.)

Bandung (2,0 mil. obyv.)

Medan (2,0 mil. obyv.)

Štátne zriadenie: prezidentská republika

Prezident: Jusuf Habíbí

Jazyk: indonézčina (úradný jazyk),

angličtina a 259 miestnych jazykov

Náboženstvo: moslimovia - 87,2 %

kresťania - 9,6 %

hinduisti - 1,8 %

budhisti - 1,0 %

Etnické zloženie: Jávania- 45 %

Sundania - 14 %

Madurania -7,5 %

Malajzijčania - 7,5 %

Číňania - 3,0 %

Mena: rupia

Stručná charakteristika: Indonézia sa premenila pod vedením autokratického prezidenta Suharta (hlavou štátu bol od roku 1968) zo zaostalej holandskej kolónie na jedného z najsilnejších ázijských ekonomických tigrov. Minuloročná ázijská ekonomická kríza sa ale minulý rok najvýraznejšie prejavila práve v Indonézii. Neustále padajúci kurz rupie spôsobil obrovské sociálne nepokoje. Situáciu nezachránila ani úverová pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF) v celkovej hodnote 43 miliárd amerických dolárov, pretože Suharto reformný program MMF nedokázal presadiť v plnej šírke. Demonštrácie napokon Suharta, ktorý sa v marci nechal poslušným parlamentom siedmykrát zvoliť za prezidenta, prinútili v máji odstúpiť. Jeho nástupca Jusuf Habíbí však nie je považovaný napriek určitým "demokratickým ústupkom" opozičným stranám za osobu, ktorá by mohla vyviesť krajinu z krízy a naštartovať demokratizačný proces. Okrem dlhoročného porušovania základných ľudských práv kritizovaných medzinárodnou verejnosťou je najväčšou škvrnou indonézskej zahraničnej politiky Východný Timor, ktorý Indonézia anektovala v roku 1976. Práve v tejto bývalej portugalskej kolónii je obyvateľstvo vystavené najväčším represáliám vojenských jednotiek.