"Občan Silvio Berlusconi, v mene Talianskej republiky vás odsudzujem na dva roky a deväť mesiacov nepodmienečného odňatia slobody," asi takto znel utorkový výrok milánskeho sudcu, ktorým "ocenil" pokusy talianskeho mediálneho magnáta korumpovať daňovú políciu. Sám odsúdený výrok okamžite označil za "politický súd, ktorý mal odstrániť demokratickú opozíciu" a vyhlásil, že "oddnes (ním vedená) opozícia prestáva byť opozíciou voči vláde, ale voči režimu ako takému," pretože taliansky systém už nie je viac "demokraciou, ale režimom". Na druhej strane liberálne rímske noviny La Repubblica napísali, že podobný rozsudok sa "nemôže páčiť nikomu, ani Berlusconiho najväčším nepriateľom", pretože je odrazom "systému moci a skrytých mocenských centier, založených na nevkuse, zločinnosti a korupcii", ktorý sprevádzal prvú Taliansku republiku (1948 - 1994). Berlusconi (na snímke REUTERS), ktorý vstúpil do volebnej kampane v roku 1994 ako apoštol reforiem prehnitého systému, si podľa jedných neuvedomoval, kam vlastne strká hlavu, podľa druhých naopak - presne vedel, že iba poslanecká imunita mu dokáže zachrániť kožu v momente, keď sa prevalia všetky jeho "hriechy". Milánsky magnát je totiž typickou kreatúrou režimu, ktorý chcel v roku 1994 sám pochovávať. K nezvyčajne rýchlemu rastu jeho impéria v 80. rokoch prispelo úzke spojenectvo so socialistickým lídrom Craxim, ktorý je považovaný za nekorunovaného kráľa úplatkov v medzinárodnom meradle a do tohto obdobia spadajú aj kauzy, ktorým musí teraz Berlusconi čeliť (o pár dní ho čaká ďalší súd). Utorkový verdikt sa opieral o vyšetrovanie, ktoré začala proti Berlusconimu justícia v novembri 1994, vo chvíľach, keď predsedal Medzinárodnej konferencii OSN o organizovanom zločine v Palerme. Berlusconi sa snažil vinu za úplatky vo výške 380 miliónov lír, ktorými si chcel zabezpečiť hladkú priechodnosť daňových priznaní svojich spoločností v rokoch 1989-91, zvaliť na svojho brata Paola, ktorý sa priznal k ich "technickej realizácii" v ťažko utajiteľnej snahe zmiasť súd. Poalo bol napokon oslobodený a všetka vina zostala na Silviovi. Tento bod rozsudku napadli okamžite Berlusconiho advokáti, ktorí označili obžalobu za hypotetickú, postavenú na tvrdení, že "o tom musel predsa vedieť". Výrok prvostupňového súdu - proti ktorému sa Berlusconi už odvolal - prichádza v čase, keď sa opozícia pokúša vyňať celú úplatkársku aféru Tangentopoli z rúk justície a presunúť ju na pôdu parlamentu. Berlusconiho povesti nijako neprospel a on sám bude mať napokon čo robiť aj so skutočnosťou, že mu po Gianfrancovi Finim vyrastá - a možno už aj prerastá cez hlavu - v jeho zoskupení opozičných strán ďalší ambiciózny konkurent, bývalý prezident Francesco Cossiga.