páchateľov tohto zločinu. V policajných kruhoch ako aj v žilinskom okolí bolo verejným tajomstvom, že za vraždou policajta stoja šéf kysuckého gangu Milan Holáň, v podsvetí prezývaný Gorila, a jeho spoločníci. Príslušníci útvaru osobitného určenia robili razie v reštauráciách, baroch, na benzínových čerpadlách, železničnej stanici a aj na uliciach. Občania sa sťažovali, že policajti s nimi zaobchádzali bezdôvodne kruto a výsledky ich zákrokov nepriniesli žiadny efekt. Jozef Holdoš pri zdôvodnení svojho rozhodnutia o nasadení spomínaného útvaru vyhlásil, že "už samotný fakt, že došlo k vražde policajta, je dostatočným podkladom pre nasadenie zásahovej jednotky". Toto tvrdenie bývalého policajného prezidenta je prejavom odbornej nekompetentnosti a dôkazom nezodpovednosti za vlastné slová a činy. Na jednej strane je síce pravda, že spôsob, akým bol zavraždený policajt Hlinica, zodpovedá charakteristike organizovaného zločinu. Na strane druhej však nemôže obstáť tvrdenie, že samotné zavraždenie policajta je dostatočným dôvodom pre nasadenie útvaru osobitného určenia. Ak niekto siahne na život policajta - verejného činiteľa pre výkon jeho povolania, je zrejmé, že ide o závažný trestný čin. A ak je pravdivá teória, že za usmrtením policajta Hlinicu stál Gorilov gang (pravdepodobnosť tejto teórie hraničí s istotou), potom je evidentné, že ide o závažnú a organizovanú trestnú činnosť. Bezprostredným impulzom pre nasadenie špeciálneho útvaru by mohla byť operatívne získaná informácia, že v niektorom bare alebo v inom priestore či na inom priestranstve sa nachádza hľadaný Gorila so svojimi kumpánmi. V takom prípade by mohol útvar osobitného určenia zakročiť okamžite. Výsledok Holdošovej razie však nebol žiadny. Gorilu nechytili a vrah/vrahovia policajta Hlinicu neboli dodnes odhalení. (Neskôr na konci roka 1997 bol Gorila zavraždený neznámymi a dodnes neodhalenými páchateľmi.) Dá sa preto usudzovať, že policajný prezident nesplnil zákonom predpísané podmienky pre nasadenie útvaru, pretože nemal dostatočné podklady, aby mohol tvrdiť, že medzi osobami, ktoré budú na určitých miestach, sa nachádza aj páchateľ, respektíve osoba podozrivá zo spáchania trestného činu. Jediné, čo Jozef Holdoš o páchateľoch vedel, bolo, že sú na úteku. Či sa bývalý policajný prezident dopustil trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, sa nedá určiť, pretože inšpekcia ministerstva vnútra sa týmto prípadom nezaoberala.