Stálo by za zamyslenie, prečo muzikál ako najsúčasnejší hudobno-divadelný žáner tak rád spracúva príbehy z Biblie. Inšpiráciu vo večnej biblickej téme, konkrétne v epizóde zo života izraelského panovníka, našli aj tvorcovia nového slovenského muzikálu Kráľ Dávid. Svoju úlohu si vôbec nezľahčili: pokúsili sa na pozadí nadčasového posolstva príbehu (symbolizovaného už v podtitule heslami spravodlivosť-mier-láska) prerozprávať ho výrazovými prostriedkami a v atmosfére dneška, biblickým postavám ponechať ich charakteristické osobnostné jadro a v rockovom imidži rozohrať s nimi dej podľa historicky známej legendy. Horňákova hudba dbá na melodickosť, inštrumentačnú pestrosť, kontrastne stavia vedľa seba plochy lyrické, zvukovo tvrdšie, sólové i ansáblové. Darí sa jej hudobne charakterizovať postavy (najmä mužské, lebo jediná ženská sólová rola Betsabé je dosť jednostrunná) a skĺbiť jednotlivé čísla do kompaktného dramatického celku. Vysoko profesionálne, významovo bohaté a pritom poetické sú texty Jozefa Urbana, ako i ním zostavená „hustá“ dejová osnova. Pokiaľ u autorskej dvojice Horňák-Urban takmer nebadať, že sú na muzikálovej parkete nováčikmi, oblasť javiskovej realizácie už na istú neskúsenosť inscenátorov poukazuje. Navyše, tím mladého režiséra Jozefa Gombára musel dať odpoveď na otázku, ako pokračovať v silnej novoscénickej muzikálovej tradícii, položenej Jozefom Bednárikom. Gombárova poetika je odlišná z toho hľadiska, že sa neopiera o ornamenty a výpravnosť scénografie (Hollého javisku chýba atmosféra a nepomáhajú jej ani svetelné efekty či hmla), rovnako však veľký dôraz kladie na tanečné ilustrovanie akcií. Nápaditou a nesmierne dynamickou choreografiou Šárky Ondrišovej tvarovaný súbor interpretov akoby miestami až nahrádzal nedostatok originálnych režisérskych nápadov. Gombárova práca s mladým spevácko-hereckým ansáblom priniesla rozmanité výsledky. Odhliadnuc od matnejších kreácií (navštívené reprízy 2. a 4. júla) Csongora Kassaia a Zbyňka Džadoňa, vyprofilovali sa tri výkonnostné kategórie. Divadelnú skúsenosť a javiskovú istotu predstavoval Slivkov markantný Dávid, Hasprovej emotívna Betsabé a Králov herecky i spevácky expresívny Uriáš. Z nových tvárí preukázali talent a muzikálové vlohy Potančokovej Betsabé a temperamentný Štermenského Absolón. No vyslovenými objavmi inscenácie sú v poslednej chvíli zaskakujúci, herecky, výrazovo a vokálne mnohovrstevný Dávid Martina Hudeca a po každej stránke strhujúci „spiritus movens“ večera Stano Slovák v roli Absolóna. Toľko očakávaný slovenský muzikálový prírastok sa zrodil pod šťastnou hviezdou. Mladosť a tvorivé nadšenie na všetkých postoch sa premietli i do hľadiska, ktoré vníma Kráľa Dávida ako letný hit Novej scény. PAVEL UNGER

(Autor je hudobný kritik)