BRATISLAVA (SME - gub) - Vlaňajšia katastrofa bola spôsobená tým, že tlaková níž sa neposúvala a zotrvávala na jednom mieste. Jej centrum bolo nad severnou Moravou a odtiaľ sa vlna zrážok i prívalov vôd posúvala do Nemecka, Poľska a čiastočne na sever a západ Slovenska. Zaujímavé je, že kým prvé prietrže mračien spôsobili škodu na moravskej strane hraníc v oblasti Bielych Karpát, na slovenskej strane v zanedbateľnej vzdialenosti - okolo 10-12 km - sa búrky prejavili len nárazmi vetra. Podľa klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) P. Fašku nie je možné zodpovedne vyhlásiť, či sa situácia zopakuje. Odborníkom chýbajú dlhodobejšie záznamy vývoja počasia, súčasné skúsenosti umožňujú predpovedať na základe analógií počasie nanajvýš na sedem až deväť dní. Faško tiež odmieta laické porovnania prameniace z toho, že aj v roku 1997 bola relatívne teplá a suchá zima i jar a po nich došlo chladné a zrážkovo výdatné letné obdobie. Ľudia môžu mať pocity a predtuchy, ale ako prognóza to neobstojí, pretože vlaňajšia situácia bola veľmi výnimočná. P. Faško odporúča verejnosti venovať pozornosť dodatkom za predpoveďou počasia - nemusia byť presné, ale vyjadrujú trend poveternostného vývoja. P. Zaujec z prognostickej skupiny SHMÚ sa vyjadril, že situácia vyzerá jednoznačne tak, že sa dažďové obdobie nezopakuje. Výdatné zrážky podľa jeho názoru možno zastihnú Ukrajinu a východný Balkán. Na Slovensku, v Česku a Poľsku sa však situácia zo začiatku júla minulého roku na sto percent nezopakuje. Výdatné zrážky možno očakávať v severnom Rumunsku a na Pobaltí.