SDK v rámci svojich iniciatív pripravuje aj návrh zriadiť a v Ústave SR zakotviť inštitút ochrancu práv občana - tzv. ombudsmana. Historické korene tohto inštitútu pochádzajú zo švédskej ústavy z roku 1809. SDK zatiaľ pracovne odporúča používať pôvodný názov „ombudsman“, čo možno preložiť aj ako „zmocnenec“. Vsúčasnosti existuje inštitút ombudsmana vo vyše 50 štátoch sveta. V niektorých krajinách má celoštátnu pôsobnosť (Rakúsko, Fínsko a i.), inde regionálnu (Švajčiarsko a i.), niekde aj mestskú (Antverpy). Existuje dokonca aj úrad európskeho ombudsmana so sídlom v Štrasburgu či svetový úrad ombudsmana v Mexiku.
Výbor ministrov Rady Európy (RE) 23. septembra 1985 majúc na zreteli čo najväčšiu jednotu medzi členskými štátmi a vítajúc pozoruhodné rozširovanie inštitúcie ombudsmana v Európe, odporučil jednotlivým vládam zvážiť voľbu ombudsmana na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Zároveň rozhodol zriadiť pravidelnú konferenciu ombudsmanov členských štátov RE s cieľom výmeny názorov a skúseností z ochrany ľudských práv vo vzťahu k aktom správnych úradov.
Dôvodom zriadenia uvedeného inštitútu aj v SR je skutočnosť, že sa značne zvýšil počet petícií a sťažností občanov adresovaných NR SR, Kancelárii prezidenta SR, Úradu vlády SR, Ministerstvu spravodlivosti SR, Generálnej prokuratúre SR, Slovenskému helsinskému výboru a i. Riešiť by ich mal práve ombudsman, ktorý však nebude zasahovať do konania a rozhodovania súdov, orgánov činných v trestnom konaní a do rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Nebude svojím konaním nahradzovať plnenie úloh a povinností orgánov verejnej správy alebo iných orgánov.
Bude najmä poskytovať odbornú pomoc pri formulovaní, podávaní a vybavovaní petícií, sťažností, oznámení a podnetov občanov, tiež skúmať postup správnych orgánov, upozorňovať príslušné orgány na nedostatky právnych predpisov, ako aj zverejňovať výsledky svojej práce v masmédiách, oznamovať podozrenia z trestnej činnosti, dozerať na slobodu tlače a pod. Okrem skúmania sťažností by ombudsman mal riešiť konflikty sprostredkovaním medzi sporovými stranami, ombudsman by prípadne mohol aj iniciovať zmeny zákonov. V jeho kompetencii by bolo dávať úradom podnety na preskúmanie nespravodlivého rozhodnutia či začať trestné konanie.
Ombudsmana by mala voliť NR SR na 5-ročné obdobie a bol by to vlastne parlamentný zmocnenec. SDK navrhuje zriadiť funkciu ombudsmana na centrálnej úrovni. Právna úprava by prirodzene podliehala pripomienkovému konaniu s využitím metód tzv. porovnávacieho práva.
Ombudsman môže účinne pôsobiť len tam, kde politický systém je otvorený voči kritike a sťažnostiam občanov. Občana treba rešpektovať, musí sa rešpektovať jeho dôstojnosť, musia sa ochraňovať základné ľudské práva. Občanovi sa musí umožniť maximálna účasť na veciach verejných a verejná správa musí pochopiť aj svoje servisné funkcie voči občanovi. V štáte, kde sa štátna správa chápe ako vrchnosť a pretrváva poddanská mentalita, ombudsman nemá miesto.
JAROSLAV RIHA,
Justičná sekcia SDK
