Ako hodnotíte činnosť NR SR počas tohto volebného obdobia?
„Od pádu komunizmu je to tretie volebné obdobie, takže musíme aj v tomto svetle vidieť a hodnotiť činnosť NR. Parlamentná práca sa na Slovensku v postate stále len rodí, preto by som bol do istej miery aj zhovievavý. Na druhej strane sa však v tomto volebnom období udialo niečo, čo doteraz v činnosti parlamentu nemalo obdobu. Signálom začiatku niečoho iného bola známa parlamentná noc z 3. na 4. novembra 1994. Potom nastali doslova brutálne kroky parlamentu. Za takýto krok osobne považujem aj to, čo predviedla NR v prípade pána prezidenta Kováča, keď mu bezdôvodne a bezprecedentne vyslovila nedôveru. Na a potom prišli kauzy Gaulieder a Spišák, a potom to už išlo. Pre mňa bolo a je nepochopiteľné, ako vládni poslanci okato porušovali zákony a ústavu. Takže v tomto urobila NR SR obrovský krok dozadu, takže bude čo naprávať, hoci to nebude jednoduché.“
Do akej miery nesie za tieto kauzy zodpovednosť predseda NR SR Ivan Gašparovič?
„Z prvého pohľadu predseda parlamentu je jedným z poslancov, to znamená, že jeho hlas má takú istú váhu ako hlas ktoréhokoľvek poslanca. Na druhej strane však predseda parlamentu predstavuje morálnu autoritu, pretože je to druhý najvyšší ústavný činiteľ. Ešte pred onou novembrovou parlamntnou nocou som hovoril Ivanaovi Gašparovičovi, že ho čaká moment, keď sa bude musieť rozhodnúť, či bude sám sebou, alebo nástrojom v rukách Vladimíra Mečiara. Vo chvíli, keď on sám inicioval odvolanie Františka Gauliedera z parlamentu, ako predseda zlyhal. Ivan Gašparovič nesie obrovskú politickú zodpovednosť, pretože bežný poslanec koalície sa od tejto chvíle mohol zakryť a odvolávať práve na neho. Celá vina v tejto kauza padá na hlavu Ivana Gašparoviča. Viesť takú absurdnú schôdzu a doviesť ju až do konca - z toho sa Ivan Gašaprovič nemá ako vyzuť.“
Docent práva I. Gašparovič nerešpektoval ani nálezy a výroky Ústavného súdu SR. Týkalo sa to aj spomenutej kauzy Gaulieder.
„Vo chvíli, keď Ústavný súd v tejto veci rozhodol, bol podľa mňa Ivan Gašparovič už v o niečo lepšej polohe, pretože sa mohol skryť za hlasovanie celého parlamentu. Parlament najskôr zamietol prerokovať tento bod, neskôr odmietol v tejto veci zmeniť rozhodnutie. Vtedy predseda NR mohol alibisticky vyhlasovať, že je to vec parlamentu, a ak si dobre pamätám, on sám sa už v hlasovaní zdržal hlasovania. V tom však opäť vidím zlú stránku pôsobenia Ivana Gašparoviča. On bol rozhodujúci, keď sa celá kauza spustila, potom sa však tváril ja nič, ja muzikant. Je to akási dvojkoľajnosť. V každom prípade táto kauza bude hanbou celej vládnej koalície. A navždy.“
Ako hodnotíte postoje a vzťahy koaličných poslancov k opozičným?
„Koaliční poslanci si myslia, že opozícia je na to, aby s nimi súhlasila. Ak nesúhlasí a kontroluje moc a zverejňuje protizákonné kroky a zneužívanie moci, potom je proti Slovensku a je nedemokratická. Podľa mňa im chýba základný pohľad na demokraciu. Asi to súvisí aj s ich minulosťou v komunizme, keď mnohí boli priamymi aktérmi režimu, iní zasa hlboko mlčali, preto nepochopili a nevedia, aké je poslanie opozície. Kontrolné poslanie opozície bude pre nás, dnešnú opozíciu a budúcu vládnu koalíciu, úplne prirodzené. Ak budú poukazovať na prípadné nedostatky nášho vládnutia, nikoho nebudeme obviňovať z nenávisti k Slovensku a z nedemokratickosti.“
Koaliční poslanci sa neraz vyjadrili, že ak odsúhlasia protiústavný zákon, tak je tu ešte Ústavný súd, nech sa opozícia odvolá. Dokonca postup NR - prezidentovo vrátenie - NR - Ústavný súd povýšili na bežnú metódu. Ako vidíte tento fakt?
„Myslím si, že tu ide o otupené svedomie, ktoré sa predstavuje v takejto alibistickej polohe. Najskôr podnety na ÚS napádali, napádali aj samotný ÚS a ironizovali ho, jeho výroky kritizovali či nerešpektovali. Stalo sa im to akýmsi zvykom, a tak prešli k spomínanej alibistickej metóde.“
Súčasná opozícia vyčíta koalícii neúčasť opozičných poslancov vo vedení NR a vo výboroch. Zachová sa takto aj dnešná opozícia po víťazstve vo voľbách?
„Tu treba byť pravdivý. Vo volebnom období, keď ja som bol predseda parlamentu, poslanci opozície taktiež nemali vedenie vo výboroch. Mali však svoje zastúpenie v predsedníctve NR, kde sa o všetkom rokovalo. Rozdiel medzi vtedajšou situáciou a dnešnou je však v tom, ako kto pripúšťal opozíciu ku kontrole. A to sa mi zdá byť to rozhodujúce. Vtedy pri všetkom, zdôrazňujem - pri všetkom, mala opozícia možnosť nahliadnuť a kontrolovať každý krok každej inštitúcie. To isté platilo aj počas Moravčíkovej vlády. Veď my sme nevymenili ani len predsedu NR. Dnešná koalícia nás však nepripúšťa ku kontrole, či už ide o ministerstvo financií, FNM a podobne. Tu je ten priepastný rozdiel medzi nami a nimi. Vyhlasujem, že v prípade nášho víťazstva vieme zaručiť kontrolnú činnosť opozície.“
Hovoríme v rovine princípov, preto zopakujem otázku. Pripustíte opozíciu do vedenia výborov?
„Myslím si, že áno. Podľa mňa celé ponímanie vedenia výborov u nás prechádza vývojom. Ale tak, ako to vidím v politických diskusiách, bude prirodzené pomerné zastúpenie. A to sa týka aj týchto postov. Taktiež jeden poslanec z opozície by mal byť na poste podpredsedu NR SR.“
Budete takto otvorení aj pre nominácie jednotlivých opozičných poslancov do výborov? Mám na mysli kauzu Švec, keď tento významný pedagóg a vedec bol koalíciou zaradený do výboru pre životné prostredie.
„Rozhodne budeme otvorení. Veď toto je základ politickej tolerancie. Každý bude mať toho človeka tam, kde ho nominuje. To, čo robila pani poslankyňa Keltošová, zostane taktiež hanbou slovenského parlamentu. Je však prirodzené, keď si vládna koalícia vo výboroch ponechá väčšinu.“ Za rozhovor ďakuje
PAVOL PRIKRYL
